35 rokov šťastného manželstva, úspešné a spokojné dospelé deti … To všetko vymenil za vzťah s mladou pohľadnú dievčaťom. Dnes toho horko ľutuje. Anonymná spoveď.
Hovoriť o tom nie je nijako jednoduché, ale zdá sa mi, že jednoducho musím.
Prežil som so svojou ženou tridsaťpäť rokov. Zažili sme toho veľa. Máme krásne deti, synov a dcéru. Už sú samostatné, úspešné, synovia sú ženatí a dcéra vydatá, majú pekná manželstvo. Vďaka mojej žene, ktorá ich dobre vychovala.
Keď sme išli do penzie, rozhodli sme sa s manželkou vložiť svoje úspory do jedného podniku. Manželka je veriaca a za náš zdar sa modlila. Mali sme šťastie, výsledok predčil naše očakávania. V živote som toľko peňazí nemal, div som sa nezbláznil radosťou. Náhle som sa stal členom klubu tých najbohatších.
Môj život sa zmenil. A začalo sa mi zdať, že jedna žena, tá jediná, s ktorou som prežil svoj doterajší život, že to je … skrátka málo.
Presťahovali sme sa do prepychovej štvrte, zaobstarali si prepychové autá. Začali ma pozývať na dôležité stretnutia a uzavreté rokovania. Všetci moji noví známi mali mladé spoločníčky a manželky. Tiež okolo mňa sa začali vlniť rôzne mladé krásky.
Lichotili mi a mne sa to veľmi páčilo. More mi bolo po kolená.
Rozhadzoval som peniaze naľavo napravo. Potom som stretol ju – hovorme jej napríklad Dolly. Bola mladá, sexy, nespúšťala zo mňa oči a zdala sa ochotná ku všetkému. No a ja – som sa „zamiloval“. Mala však podmienku. Musím sa s ňou oženiť.
Moja prvá žena mi nikdy v živote nespôsobila žiadne trápenie. Stála pri mne naozaj tak, ako sa to hovorí: „v dobrom aj v zlom“. Nedokážem vlastne vysvetliť, neviem opísať, ako to všetko prebehlo …
Navštívil som Dolly a jej matku. Tá bola vrstevnicami mojej manželky. Najprv podávala skvelý obed. Potom začala nastoľovať podmienky. Hovorila o tom, že jej ide len a len o šťastie jej dcéry (sama bola rozvedená).
Dali mi spoločne s Dolly tri mesiace na to, aby som sa rozhodol a rozišiel so ženou. Inak sa viackrát neuvidíme. Kľačal som a sľuboval, že to všetko urobím? Nepamätám sa.
Keď som sa vrátil domov, začal som svoju manželku obviňovať zo všetkých mysliteľných i nemysliteľných vecí. Hádka nasledovala hádku. Nakoniec som ju snáď začal naozaj nenávidieť. Zvolal som rodinnú radu, aby som všetkým otvoril oči, čo je vlastne zač. Do zoznamu jej „hriechov“ som zaradil aj nadváhu a bigotnú vieru. Vyhlasoval som, že jej modlitby nie sú nič iné, než zaklínania a obviňoval som ju zo stykov s pastorom …
Všetky moje útoky samozrejme odmietla a nakoniec povedala: „Nemysli si, že neviem, o čo ide. Neboj sa, urobím tej blondínke, čo za ňou beháš, miesto „.
Po tomto vyhlásení sa na ňu všetci doslova zosypali. Moja mladšia sestra, ktorú má žena kedysi doslova zachránila a vychovala ju ako vlastné, ju udrela do tváre. A ja som sa na to pozeral.
Manželka odišla ešte v ten deň. Väčšina vecí v dome jej patrila, ale nevzala si nič. Deti sa pokúšali do toho vložiť, ale moje z prsta vycucané argumenty a klamstvo vtedy presvedčili aj ich.
Cítil som sa ako kráľ presne tie dva týždne, čo trvali naše medové týždne. Iste, pozerajú sa na vás inak, keď vás na večierkoch sprevádza kráľovná krásy. Ale to je taky všetko, tým to končí. Inak žijem v pekle.
Dolly je nevychovaná, nevzdelaná a nesrdečná. Doslova ma vysáva do posledného centu. Už ani nemáme sex, mám problémy s erekciou. Som si takmer istý, že niekoho má.
Živú dušu by som sa k tomu nepriznal: cnie sa mi po mojej žene. Po jej láskavosti a starostlivosti. Nikoho nezaujíma, čo jem. Začal som mať všetky možné problémy. Dolly nič nerobí, nikde nepracuje, povaľuje sa doma. Porodila mi dieťa. Som si istý, že je to naozaj moje dieťa? Byť s ním mi neprináša takú radosť, ako byť so svojimi vnukmi a deťmi …
Deti sa mi vzdialili. Ich matka je v poriadku. Pánboh vždy načúval jej modlitbám a bol k nej zhovievavý. Bezo mňa vyzerá mladšie a šťastnejšia.
Dolly prakticky zlikvidovala moje styky s vlastnou rodinou. Cítim sa ako väzeň vo svojej duši aj vlastnom dome. Urobil som strašnú chybu a bojím sa niekomu zveriť. Trpím a usmievam sa.
K niektorým veciam sa nedokážem priznať ani v tejto spovedi. Aj keby Dolly bola anjel, dnes chápem, že všetko má svoj čas. Nemá žiadny zmysel chcieť ho tráviť s niekým, ktorého život ešte len vychádza. Ani pri najlepšej vôli nemôžem byť mužom na vrchole pohlavnej zrelosti.
Dal by som všetko, keby som mohol čas vrátiť naspäť. Predstavujem si, ako krásne by bolo starnúť spolu s tou, ktorá so mnou bola v mladosti. Závidím dvojiciam, ktoré dokázali prežiť aj ťažké časy a zostali spolu aj na sklonku rokov.
Ešte stále nestrácam nádej, že sa s bývalou ženou budem môcť uzmieriť, ale ona ma k sebe nepúšťa moc blízko. Moje darčeky posiela späť. Hovorí, že mi odpustila, ale nechce so mnou mať čokoľvek spoločné. Boh mi pomôž.
