Hrobárov almanach je vynikajúca detektívka, má úžasne vykreslené obdobie konca 19.storočia – nielen samotná Viedeň, vtedajšia spoločnosť, ale aj historické pozadie o dobe, kedy sa rodili a presadzovali do života také vynálezy ako telefón, fotoaparát, samotná elektrina, automobily.
Viedeň obchádza smrť a jej tajomstvá môže odhaliť iba jediný človek.
Píše sa rok 1893. Augustin Rothmayer pracuje ako hrobár na slávnom hlavnom cintoríne vo Viedni. Je trochu zvláštny, ale nesmierne sčítaný a píše prvý almanach pre hrobárov. Pokoj mu však naruší mladý policajný inšpektor Leopold von Herzfeldt, ktorý potrebuje odborníka na smrť.
Vo Viedni totiž došlo k vraždám niekoľkých služobných a vrah do každej zastokol kôl. Hrobár videl už kadejaké telá, pozná všetky príčiny smrti aj fázy rozkladu. Vie, že narážanie na kôl patrí medzi starobylé metódy udržania mŕtvol pod zemou, aby neškodili živým. Vyčíňa vo Viedni poverčivý sériový vrah? Inšpektor a hrobár sa spolu pustia do vyšetrovania a zistia, že za bránami krásneho veľkomesta číha skaza.
Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Vlado Kobielsky:
Autor bestsellerov Oliver Pötzsch nás vo vynikajúcej detektívke z vydavateľstva Ikar Hrobárov almanach zavedie do Viedne na prelome storočí, do najtemnejších kútov mesta v období, v ktorom sa rodili základy modernej kriminalistiky. Priblíži nám tak vyšetrovacie metódy, ktoré navždy zmenili svet inšpektorov a komisárov, zločincov aj vrahov.
Na jednej strane doslova počujete koč, ktorý sa ženie na viedenský cintorín a vzápätí si viete predstaviť prvé autá, ktoré tam vtedy začínajú jazdiť…alebo ako Leo vyvoláva fotografie z miesta činu v tmavej komore s pomocou vývojky, ustaľovača.
„Nesmiete sa na to pozerať tak ľudsky, ale skôr abstraktne. Potom to pôjde. Mŕtvola je skrátka mŕtva, iba kus mäsa, a duša, alebo v čo veríte, telo už dávno opustila. Vražda je ako veľká hádanka, ktorú treba vyriešiť.“
Oprel sa dozadu. „Táto logika ma odjakživa fascinovala. Starostlivý postup ako pri matematickej úlohe.“
„Tie metódy…“ začal Jost váhavo a sadol si oproti Leovi za stôl. „Tie, ktoré ste používali na mieste činu. Kde ste sa ich naučili?“
„Je to nový vedný odbor, ktorý sa podľa môjho názoru čoskoro presadí,“ odvetil Leo. „Volá sa kriminalistika. V podstate ide o medziodborové štúdium s prvkami chémie, medicíny, fyziky a, samozrejme, práva a zdravého rozumu. Môj nadriadený v Grazi sa usiluje tento študijný smer etablovať v Rakúsku. Zatiaľ bezúspešne.“
Bolo zaujímavé sledovať novátorské metódy Lea, ktoré sa vtedy dostávali do detektívneho vyšetrovania. Ako sa rodila moderná kriminalistika, vtedy ešte v plienkach. Malo to napínavé, temné pasáže, ale tiež humorné, ktoré to celé odľahčilo.
