Tehotenstvo je to najkrajšie obdobie v živote ženy. No zároveň veľmi stresujúce. O tom vie svoje aj mamička, ktorej sa dvojičky narodili už v 22. týždni tehotenstva.
Za manžela som bola vydatá 3 roky. Vzali sme sa, keď sme mali 18 a boli sme spolu 10 rokov. Po svadbe sme s manželom túžili založiť si rodinu. Úspešne sme otehotneli s naším synom Noahom, ktorý sa narodil v roku 2016. Keď mal Noah 1,5 roka, rozhodli sme sa, že je ten správny čas pokúsiť sa o naše druhé a posledné bábätko. No vtedy sme ešte nevedeli, čo všetko nás čaká.
,,Veľmi rýchlo som otehotnela. Na našom ultrazvuku však lekár videl dve bábätká! Bola som šokovaná. Manžel bol nadšený, keď zistil, že budeme mať dvojičky. Všetko v tehotenstve prebiehalo normálne. V tom čase som viedla domácu škôlku a všetko išlo hladko. Dokonca sme zistili, že dvojčatá boli dievčatá!“
,,No 23. septembra 2018 v 21. týždni a 5. dni tehotenstva sa všetko zmenilo. Nakazila som od jedného z mojich detí zo škôlky a cítila som sa dosť mizerne. Ten okamih si pamätám.
Išla som na toaletu, no pohľad na drobnú škvrnu ružovej krvi ma veľmi vydesil. Ihneď som volala svojej doktorke a tá ma chcela okamžite vyšetriť. Išlo o Braxton Hicksové kontrakcie. Na vyšetrení som bola veľmi nervózna a už počas ultrazvuku som lekárke vravela, že začínam mať kontrakcie. Keď som sa postavila z kresla, praskla mi voda.“
Kayla Ibarra
,,Bolo to pre mňa veľmi emotívne a nevedela som prestať plakať. Po vyšetrení mi lekárka oznámila, že sa dvojičky dnes narodia a zomrú. Spôsob, akým to hovorila bol taký chladný. Na chodbe už čakal môj manžel, so svokrou a švagrinou. Všetci veľmi plakali. Bola som taká nahnevaná a smutná. Ako to mohol Boh dopustiť?“
,,Netušila som, že práve začínal tento krásny príbeh. Všetci sme začali pracovať na tom, aby sme zistili, kto nám pomôže, ktorá nemocnica v okolí má skúsenosti s tak skoro narodenými deťmi.
Zistili sme, že v nemocnici v Londýne a Ontariu sa už narodili deti v 24. týždni. Prosili sme lekárku, aby zavolala do Londýna a zistila, či by zvážili konzultáciu, no ona našu žiadosť zamietla. Požiadala som o lieky proti bolesti a ona mi iba povedala. Toto bude rýchle, nech to máme za sebou. Rozhodla som sa pomodliť a povedať Bohu, že som nahnevaná.
Zrazu po modlitbe moje kontrakcie prestali. Po hádke s lekárkou, súhlasili, že zastavia pôrod a nechajú ma tak. Povedala mi, že mi nedovolí vidieť dvojčatá ani počuť tlkot ich srdca, pretože to bola podľa nej ,,strata času.“ Nakoniec ma presunuli na obyčajnú izbu, aby som si oddýchla.“
Kayla Ibarra
,,Nasledujúce ráno prišiel do mojej izby lekár, ktorý mi vysvetlil všetky riziká, ak dvojčatá neporodím. Povedal mi, že môžem zomrieť a bolo zbytočné snažiť sa nechať si dvojičky, pretože žiadna okolitá nemocnica nie je schopná sa postarať o deti narodené skôr ako v 23. týždni. Ani tento lekár nechcel kontaktovať žiadnu z nemocníc o preverenie možnosti pôrodu v 21. týždni. Povedala som mu, že odmietam znovu začať pôrod, pretože kým sú dvojčatá vo mne, dýchajú a sú v bezpečí. Odmietol mi podať aj lieky, ktoré by pomohli pri vývoji pľúc a mozgu dvojčiat. Ležala som na nemocničnom lôžku 4 dni. Nemohla som sa vôbec hýbať, pretože každý pohyb by mohol opäť vyvolať pôrod. Strávila som tieto 4 dni v nemocnici prosením, aby zavolali do Londýna a dali mi lieky. No vždy to odmietli. Len som plakala, modlila sa a plakala ešte viac.“
,,27. septembra začal plný pôrod opäť, a to som už bola v 22. týždni. Cítila som sa tak strašne. Táto 4-dňová bitka sa blížila ku koncu a ja som bola na konci so silami. Môj život mal byť zničený. Chcela som porodiť svoje dcéry a držať ich, keď zomierajú. Nikto z mojej rodiny tam ešte nebol, bola som tam sama. Keď ma viezli na sálu, na chodbe sa objavila moja sestra. Chcela som vyskočiť z postele a silno ju objať. No mohla som jej iba povedať, že začínam rodiť a ona ma v rýchlosti chytila za ruku.“
Kayla Ibarra
Zrazu vojde do miestnosti nový doktor. „Kayla, som oboznámený s vašim prípadom. Viem, že túžite svoje deti zachrániť. Zavoláme do okolitých nemocníc a zistíme, či by vás zobrali. Prvýkrát za 4 dni som pocítila nádej. Za 15 minút bol späť, prezlečený v kabáte a povedal. Dve nemocnice súhlasili, že vás vezmú, ideme do Londýna a ja idem s vami!“
,,Keď som prišla do nemocnice v Londýne, všetko som už mala rozmazané. Pri vstupnej kontrole zistili, že mám veľmi málo kyslíka. Toto si v predchádzajúcej nemocnici vôbec nevšimli, pretože ma za ten čas, čo som tam ležala, vôbec nekontrolovali. Krátko na to zistili, že som mala zápal pľúc! Vo Windsorskej nemocnici, sme skoro ja aj moje dcéry zomreli.“
,,Na svet ako prvá prichádza Luna, ktorá vážila len 397 gramov a merala iba 27 centimetrov. Niečo na to, prišla na svet Ema, ktorá vážila 454 gramov a merala 30 centimetrov. Boli tu! Boli nažive. Boli stabilné! Potom nám povedali, že s dvojčatami budeme mať pravdepodobne len 12-24 hodín.
,,Konečne som stretla svoje bojovníčky! Môj život sa navždy zmenil. Keď som sa na ne pozrela, vedela som, že to stálo za všetko, čím som prešla. Luna a Ema strávili na JIS-ke 115 dní a domov sa vrátili pred termínom pôrodu! Sú úplne zdravé. Sú to typické 1-ročné deti a pokiaľ ľuďom nepoviem, že sa narodili v 22. týždni, 18 týždňov predčasne, ľudia o tom nemajú ani potuchy.“
Kayla Ibarra
,,Naším životným poslaním je zvyšovať povedomie o bábätkách narodených v 22. týždni.
Chceme, aby svet vedel, že môžu prežiť a žiť plnohodnotný život. Teraz sme veľvyslanci nemocnice, ktorá zachránila dvojičky. Robili sme rozhovory v rádiu, boli v bulletinoch a v rôznych časopisoch. Prešli sme z 0% šance na prežitie na 100%. Teraz viem, že to všetko za to stálo a som nesmierne hrdá na moje dve bojovníčky.“
