Keď sa pozriete na túto fotografiu mladej dámy, ktorá sa stará o krehkého starého muža v nemocnici, predstavíte si, že je to jeho zbožňujúca vnučka, ktorá sa tam naposledy lúči s milovaným členom rodiny. Ale nie je to tak.
Skutočnosť je taká, že je to policajtka a nie je s ním nijako spojená. Vo všetkom okrem mena je policajtka z Lawrenceville Dena Walker Paulyová jeho vnučkou, pretože ho miluje a je mu verná.
Bob a policajtka z Georgie sa prvýkrát stretli pred dvoma rokmi, keď ich pracovníci neďalekej záložne požiadali o pomoc. Hoci sa dá povedať, že práve policajtka Paulyová ho zachránila, stretnutie s týmto mužom ovplyvnilo aj jej život hlbokým spôsobom.
‚Skutočnosť je taká, že táto žena pracuje ako policajtka a Boba prvýkrát stretla počas služby len pred dvoma rokmi. Telefonát do záložne v Lawrenceville, kde si zamestnanci nevedeli rady, ako mu pomôcť, navždy zmenil smer života policajtky Deny Walker Paulyovej.
Chudák Bob, ktorý vyrastal bez rodiny a podľa všetkého bol od detstva sám, prežíval ťažké obdobie.
‚Väčšinu svojho života bol bezdomovcom a mŕtvica mu znemožnila hovoriť. Hrozné zážitky, ktoré tvorili jeho život, sú spojené s chudobou a osamelosťou.
Policajtka Paulyová si nebola istá, ako by mohla Bobovi pomôcť, keď prišla do záložne, a tak sa ponúkla, že ho odvezie do jeho domu. Bob súhlasil. Práve na tomto mieste presne pochopila, aké chudobné sú v skutočnosti jeho životné podmienky.
‚Aj keď ju v ten konkrétny deň možno poslala policajná vysielačka, nepochybujeme o tom, že ju naozaj poslal Boh.
Rýchlo sa pustila do práce a učila Boba základom života, napríklad ako efektívne nakladať s odpadom; v odpadkovom koši, a nie na podlahe. Policajtka Paulyová sa starala o to, aby mal chlapík dostatok jedla, a pravidelne ho navštevovala, aby mu pomáhala pri upratovaní jeho obytného priestoru.
Po tom, ako Bob dostal mŕtvicu, požiadala o právo rozhodovať o jeho liečbe a toto právo jej bolo udelené.
Pri ťažkom rozhodnutí začať hospicovú liečbu Boba stála policajtka Paulyová po jeho boku a mnohokrát mu povedala, že ho miluje. Možno je jedinou osobou, ktorá tomuto nebohému mužovi povedala presne tieto slová.“
Táto fotografia zachytáva skutočný charakter príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní. „Do tejto práce nás ženie vášeň, pretože sme pre ňu zapálení. Záleží nám na nej tak hlboko, že to niekedy môže byť až bolestivé. Vidíme nielen to najhoršie, ale z času na čas sme svedkami aj toho najväčšieho. A máme možnosť skutočne zmeniť životy iných.
‚So smútkom v srdci vám musíme oznámiť, že Bob dnes skoro ráno zomrel. Hoci strata milovaného človeka vždy zlomí srdce, práve láska a starostlivosť, ktorú dostal od policajtky Paulyovej, nám umožňuje usmievať sa s vedomím, že je teraz na oveľa lepšom mieste.
Na základe žiadosti úradu šerifa okresu Gwinnet sa miestny pohrebný ústav láskavo ponúkol, že sa bezplatne postará o Bobov pohreb.
Hoci Bob väčšinu svojho života nemal rodinu, mal to šťastie, že našiel láskavé srdce v policajtke Paulyovej a vo väčšej komunite všeobecne.
Ďakujeme za prečítanie! Zdieľajte tento príbeh so svojou rodinou a priateľmi na Facebooku.
Zaujal vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Je to najlepší spôsob, ako zadarmo podporiť portál mysmezeny.sk, aby sme mohli aj naďalej pre vás pripravovať skvelé články. Ďakujeme 🙂
