Jessica Long, 23-násobná paralympijská medailistka, podstúpila v detstve viac ako dve desiatky operácií vrátane amputácie oboch nôh. Jej príbeh bol zverejnený počas olympijských hier v Tokiu a je námetom na knihu.
Jessica Long sa narodila na Sibíri a bola umiestnená do sirotinca po tom, čo jej diagnostikovali fibulárnu hemiméliu, stav, ktorý znamenal, že väčšina kostí jej chýbala.
https://www.instagram.com/p/CUDXjOOJm72/?utm_source=ig_web_copy_link
V príbehu bola uvedená aj jej adoptívna matka Beth, ako dostala telefonát, že pre ňu majú dieťa, no dievčatko je choré a budú jej musieť amputovať obe nohy. Beth Long povedala, že pre ňu táto informácia nie je vôbec dôležitá. Túžila si Jessicu adoptovať.
,,Už v predstihu sme videli fotku Jessicy, takže keď nám zavolali, vedeli sme, že je tá pravá pre nás. Nezáležalo na tom, aké mala postihnutie, alebo aké mala problémy. Boli sme jednoducho pripravení a vedeli sme, že je určená pre nás.“
https://www.instagram.com/p/CTZHD8OHqhF/?utm_source=ig_web_copy_link
Po adopcii podstúpila Jessica 25 operácií, vrátane amputácie oboch nôh, keď mala len 18 mesiacov. ,,Plánovali sme operácie, ale prejsť tým je samozrejme ťažšie, ako si myslíte,“ uviedla Beth. ,,Stále to bolo ťažké a tie malé nôžky, ktoré mala, akoby bolo pre ňu naozaj ťažké o ne prísť. Ani si neuvedomuješ, že keď príde, miluješ každú jej časť. Bolo to ťažšie než sme si na začiatku mysleli.“
Kým Jessica spomína na toto obdobie ako na „neuveriteľne ťažké“ s „toľkou bolesťou“ a veľkým strachom, čoskoro si našla cestu k vode. ,,Voda bola vždy miestom slobody, bezpečia, ale aj pocitu skutočnej sily,“ uviedla 13-násobná zlatý medailistka. Jessica prvýkrát objavila svoju lásku k vode v bazéne svojich starých rodičov. Povedala, že „okamžite milovala“ pocit plávania.
https://www.instagram.com/p/CKkAaq5JjZM/
,,Mala som také odhodlanie, aby som všetkým dokázala, že to dokážem. Myslím si, že to pramení dokonca z mojej adopcie.“ Z bazéna svojich starých rodičov rýchlo vyrástla a vo veku 10 rokov sa pripojila k miestnemu plaveckému tímu. Len o dva roky neskôr si vybojovala miesto na letných paralympijských hrách v Aténach v roku 2004, kde získala tri zlaté medaily.
,,Pamätám si, ako som sa objavila za tými blokmi, len som si v duchu hovorila. Neprišla som sem, aby som bola druhá a veľmi, veľmi som chcela zlatú medailu. Pamätám si, že som chcela plávať najrýchlejšie ako som len vedela.“
https://www.instagram.com/p/CS3M-I7rl9z/?utm_source=ig_web_copy_link
O dve desaťročia neskôr, Jessica smeruje na svoje piate hry. ,,Naozaj žijem pre preteky, chvíle na pretekoch, kde sa všetko spomaľuje, aj keď plávate tak rýchlo, ako sa len dá. Na to som trénovala. Páčilo by sa mi vyhrať zlato a o to samozrejme ide, ale ak si už nikdy v živote neprinesiem domov ďalšie zlato, dokázala som toho v živote viac než dosť.“
Long sa o svoj príbeh podelila aj v knihe „Pure Grit“, ktorá podrobne opisuje jej cestu zo Sibíri až na olympijské pódium. ,,Nebola možnosť skončiť, pretože keby som skončila, keby som sa v tých chvíľach vzdala, naozaj neviem, kde by som dnes bola. Plávanie bol spôsob, kedy som sa cítila slobodne a zabudla na všetky tie operácie a bolesti.“
https://www.instagram.com/p/CUqHsLqpMSo/
