Každý človek má nejaký sen. Pre niekoho to môže byť niečo veľké: naučiť človeka lietať alebo pomáhať znevýhodneným ľuďom. Iní potrebujú len málo: trochu ľudského tepla, dobrého priateľa, či trochu času.
Ak sa rozhodnete, že si tieto sny chcete splniť nech sa deje čokoľvek, šanca, že sa to podarí, bude veľmi vysoká. Dôležité je, neuvažovať o snoch ako o niečom nehmotnom. Musíte to premeniť na cieľ. A každý deň sa k nemu krok za krokom približovať.
Naša čitateľka na ten svoj sen zabudla a takmer sa ho vzdala.
„Existujú typické babičky, ktoré sedia pri vchode bytovky a rozoberajú politiku, mládež, ceny potravín a záhradkárčenie? No babka môjho muža je celkom iná – žena po 70-ke, mladá duchom, perfektne „zachovalá“ a bez typických názorov na svet.
Býva sama v dvojizbovom byte, zaujíma sa o umenie, ale aj o opačné pohlavie. Jednoducho má rada mužskú pozornosť. Je to skrátka typická malomeštiačka. Má troch synov a jeden z nich, žiaľ, nemal veľmi dobré podmienky na život.
Žije so svokrou, manželkou a dvoma deťmi v byte. Hoci má tri izby, tento byt sa nenachádza v najkrajšej lokalite. Potrebuje opravy, vybavenie a bolo by dobé zmeniť zvukovú izoláciu. Neviem, či jeho manželka a svokra sa každý deň hádajú, no on už dva roky prosí babku, aby svoj byt odovzdala jeho rodine.
„Pozri babka, domovy dôchodcov vôbec nie sú vôbec také, ako ukazujú v televízii. Nájdeš si tam nových priateľov a nudiť sa určite nebudeš. Moje deti potrebujú priestor, miesto na štúdium. Skús sa vžiť do mojej kože.“ Ale babička opakovala: čo má robiť medzi starými a chorými ľuďmi, ak sa cíti skvele? Tento život ju stále zaujíma a baví.
Nedávno však vzala veci do vlastných rúk manželka môjho švagra. Začala chodiť za starou mamou a snažila sa v nej vytvoriť pocit ľútosti. Babička to už ale nevydržala a prestala komunikovať s príbuznými a pokračovala v žití svojho života. Čítala motivačné knihy a …predala byt.
Peniaze si nechala pre seba. Tieto prostriedky stačili na jej dávny sen – cestu do Číny. Babka pozvala príbuzných do reštaurácie. Ale len tí, ktorí ju nežiadali, aby sa presťahovala do domova dôchodcov. Išli sme tam aj s manželom. Bola to akási rozlúčka. Boli sme smutní, ale tešila nás jej silná osobnosť a priebojnosť. Koniec koncov bolo to jej rozhodnutie.
Vymenili sme si kontakty na komunikáciu cez internet a odletela. Život pokračoval ako zvyčajne a my sme sa akosi prestali kontaktovať.
Manžel mi povedal, že nedávno mu volala stará mama. Nesťažovala sa a ani nežiadala o pomoc. Len sa podelila o nové zážitky. Sama zistila, že jej sen, bol len sen. Kategoricky nemala rada Čínu. Áno, veľa sa naučila a navštívila Veľký čínsky múr, no inak jej bolo všetko cudzie.
Keď raz sedela v kaviarni a rozmýšľala, ako sa dostane domov, sadol si k nej muž v zrelom veku. Ukázalo sa, že do Európy odišiel pred 30 rokmi. Žid, vdovec. Veľmi zaujímavý muž, ktorý teraz žije v Taliansku. Jedno stretnutie, druhé a babka začala chápať, že nič len tak ľahko neskončí. A mala pravdu.
Jacob ju pozval k sebe, na návštevu a bolo jasné, že babičku má naozaj rád. Zavolal deťom cez Skype a predstavil im svoju vyvolenú. Teraz chystajú skutočnú svadba.
Babka sa domov nevráti. Jednoducho nechce byť len chodiacou „kreditkou“ pre svoje vnúčatá. Na jednej strane im už odpustila, no na druhej, nezabudla. Komunikácia prebieha výhradne cez internet.“
Hoci nevieme, ako to všetko skončí, no vyzerá to tak, že stará mama našla šťastie tam, kde to pôvodne ani len nečakala. Keď dospelý, inteligentný človek vezme situáciu do vlastných rúk, určite sa mu niečo podarí. Stačí sa na veci pozrieť cez zdravý rozum a pochopiť, že v tomto svete si musíte pomôcť sami. Vnúčatá majú svoj vlastný život a vy svoj. A musíte ho žiť pre svoje vlastné potešenie.
Zdroj: takprosto.cc
