McDonald’s bol na Západe populárny už od 50. rokov, no prvý McDonald’s na Islande bol otvorený oveľa neskôr, v roku 1993. Avšak 16 rokov po spustení bola posledná islandská reštaurácia McDonald’s zatvorená v októbri 2009.
Keď Island zasiahol globálny ekonomický kolaps, hodnota islandskej meny stratila takmer polovicu svojej hodnoty na medzinárodných trhoch.
V dôsledku toho dovozné ceny rýchlo vyleteli. Dovozné ceny išli tak vysoko, že cena za dovoz jedného kilogramu cibule pre McDonald’s z Nemecka bola rovnaká ako cena za fľašu dobrej whisky! Zahraničným podnikom, ako je McDonald’s, to sťažilo udržať si ziskové marže bez drastického zvýšenia cien produktov.
Nebolo to tak, že by si McDonald’s na Islande nikdy nedokázal nájsť podnik.
V prvých dňoch uvedenia na trh McDonald’s predával denne tisíce hamburgerov, pričom ľudia čakali v rade celé hodiny. Obyvatelia Islandu privítali McDonald’s, pretože im dal pocit spolupatričnosti ku globálnej komunite.
Žiaľ, dlho to nemohlo pokračovať. Aby sa McDonald’s vyrovnal so stratami, zvýšil ceny jedálneho lístka o 20 %. Vďaka tomu sa cena Big Macu na Islande zvýšila na ekvivalent 6,63 $! Vtedy by to bol najdrahší Big Mac na svete! Výsledkom bolo, že kvôli vysokým prevádzkovým nákladom a nižším ziskovým maržiam nemal McDonald’s inú možnosť, ako ukončiť podnikanie na Islande.
Smarason, posledný Islandčan, ktorý si objednal McDonald´s , priniesol cheeseburger a hranolky domov a uchovával ho v obvyklej plastovej taške vo svojej garáži.
To, čo nasledovalo potom, mu však jednoducho vyrazilo hlavu. Cheeseburger a hranolky v McDonald’s nevykazovali žiadne známky hniloby počas nasledujúcich troch rokov! Smarason sa teda rozhodol darovať hamburger a hranolky národnému múzeu, aby boli vystavené pre všetkých.
Zatiaľ čo sa na internete šíria špekulácie týkajúce sa hamburgerov a hranolčekov, ktoré obstáli v testoch tej doby, McDonald’s tvrdí, že na tom nie je nič zvláštne. Podľa McDonald’s nie je v burgeri ani hranolkách žiadna superkonzervačná látka. Podľa nich aj domáci burger vydrží tak dlho ako ten na Islande za predpokladu, že v sebe ani okolo seba nemá vlhkosť.
Okrem McDonald’s a armády Island nemá ani Starbucks, KFC, či kasína. Nielen to, pred erupciou sopky Eyjafjallajökull v roku 2010 mal Island len zriedka turistiku. Akoby to nebolo dosť divné, až do 80. rokov minulého storočia sa vo štvrtok a celý júl nevysielalo žiadne televízne vysielanie. Navyše Island nemal do roku 1989 ani pivo!
Rovnako ako na Islande, ani na Bermudách nenájdete McDonald’s.
Zákon zakazujúci zahraničné reťazce rýchleho občerstvenia zabránil McDonald’s preniknúť na trh na Bermudách. Podobne napäté politické vzťahy a ekonomická životaschopnosť zabránili McDonald’s založiť reštaurácie v Iráne a Jemene.
Zatiaľ čo Macedónsko malo sedem reštaurácií McDonald’s, všetky boli v roku 2013 zatvorené kvôli licenčnému sporu medzi franšízantom a európskym generálnym riaditeľom McDonald’s. Severná Kórea a Zimbabwe majú tiež odpor k americkým podnikom vrátane McDonald’s.
V Bolívii posledný McDonald’s zatvorili v roku 2002 pre napätie medzi vládou a občanmi. Bolívijský prezident otvorene hovoril o svojom odpore voči franšíze a tvrdil, že jej ide len o zisky a nie o zdravie ľudí. Hoci McDonald’s nie je v Bolívii úplne zakázaný, od zatvorenia posledného miesta tam nemôže úspešne fungovať.
Napriek týmto prekážkam zostáva McDonald’s globálnou ikonou rýchleho občerstvenia a naďalej rozširuje svoj dosah na nové trhy. Dnes má McDonald’s reštaurácie vo viac ako 100 krajinách s viac ako 38 000 funkčnými reštauráciami po celom svete.
zdroj: unbelievable-facts.com