Hľadáte dobrý tip na výlet? Na východe Slovenska sa nachádzajú unikátne opálové bane jediné svojho druhu na celom svete. Celá baňa sa skladá zo 17-tich podlaží no tie najnižšie položené sú však zatopené.
Zdroj: Slovenské opálové bane/Martin Strmiska, Peter Kubička
Tieto bane, ktoré kedy slúžili ako nálezisko opálu sa nachádzajú medzi obcami Červenica (Dubník) a Zlatá Baňa. V súčasnosti sú od 1. júla 2015 sprístupnené verejnosti pozemné a vodné prehliadky cez štôlňu Jozef a sú prevádzkované celoročne. Celková dĺžka baní je 30 kilometrov a ľudia, ktorí sa zúčastnili podvodnej prehliadky ju označili za „najlepší ponor v živote“.
Ako sa tam dá dostať?
Bane sa nachádzajú 25 kilometrov od krajského mesta Prešov vo východoslovenských Slanských vrchoch. Ak nemáte auto, od 1. augusta minulého roka k baniam premáva autobusová linka číslo 707403 z autobusovej stanice v Prešove. Odchody linky sú 7:45, 10:50, 14:30 a 15:25.
História opálových baní
Od roku 1409 existuje prvá písomná zmienka o obci Červenica v spojení s drahým kameňom, opálom. Slovenské opálové bane (ako sa nazývajú dnes) od začiatku svojej existencie mali rôzne iné názvy ako Dubnícke bane, Opálové bane v Dubníku a Červenicko-dubnícke opálové bane (Vörösvágás – dubniki opálbányak). Vďaka drahému opálu boli tieto bane známe po celom svete už od konca 16. storočia, no história ťažby môže siahať až do rímskej ríše.
Zdroj: Facebook/Slovenské opálové bane
Dôkazom popularity slovenského opálu je fakt, že cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál, ktorý sa nazýva „Oheň trójsky“. Navyše, najväčší opál na svete nazvaný „Harlekýn“ je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni. Našiel sa v roku 1775 a bol ohodnotený na 700 000 holandských guldenov.
Zdroj: Slovenské opálové bane
Až do 19.storočia boli Slovenské opálové bane jediným náleziskom opálu svojho druhu na svete, no ďalšie náleziská sa našli v Mexiku a Austrálii. V roku 1922 sa však bane zavreli kvôli zlej ekonomickej situácii spôsobenej povojnovou situáciou. Do tohto roku dejiny Slovenských opálových baní boli zdokumentované historikom a muzeológom Štefanom Butkovičom (1908 – 2001). Všetko bolo spísané do knihy s názvom História Slovenského drahého opálu z Dubníka, kde pripomína zlatý vek baní spojený s rekonštrukciou vchodu do štôlne Jozef.
Zdroj: Wikimedia CC
Objednať sa do tejto nádhery môžete na tomto odkaze – www.opalovebane.com/
zdroj: https://www.slovenskeopalovebane.sk/
