Žiadny rodič nechce, aby mu zo školy zavolali a informovali ho, že jeho dieťa udrelo iného žiaka. Ako však uvidíte z tohto neoficiálneho príbehu, nie všetko je také čiernobiele, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Pretože aj keď toto dievča zaútočilo na inú študentku, tak ako vždy, aj tento incident má dve strany…
(Pracujem ako sestrička na pohotovosti. Nemáme povolené mať telefóny pri sebe a preto sú zatvorené v skrinkách. Ak nám niekto volá, zvyčajne je to na recepciu cez súkromnú linku).
TELEFÓN: „Dobrý deň, pri telefóne učiteľka zo školy. Vyskytol sa u nás incident, do ktorého bola zamiešaná vašadcéra. Potrebujeme, aby ste prišla do školy.
JA: „Je chorá alebo zranená? Môže to počkať kým mi skonči zmena? Sú to len 2 hodiny.“
TELEFÓN: „Vaša dcéra udrela iného žiaka. Snažili sme sa vám dovolať 45 minút. Je to mimoriadne vážne.
(Prišla som do školy, rovno do riaditeľne. Zbadala som svoju dcéru, jej triednu učiteľku, ďalšieho učiteľa, chlapca so zakrvaveným nosom a jeho rodičov.)
RIADITEĽKA: „Pani (moje meno), je od vás milé, že ste sa k nám KONEČNE pridali!“
JA: „Áno, žiaľ, bola som zaneprázdnená zašívaním asi 40 stehov u 7-ročného chlapca, ktorého mama zbila kovovou naberačkou a potom som musela riešiť veci s políciou. Ospravedlňujem sa za vzniknuté nepríjemnosti.“
(Chlapec v riaditeľni sa snažil nevyzerať rozpačito a povedal, čo sa stalo. Snažil sa jej rozopnúť podprsenku a ona ho dvakrát udrela do tváre. Mala som pocit, akoby boli viac nahnevaní na moju dcéru, než na chlapca.)
JA: „Aha a teraz chcete vedieť, či mám vzniesť formálne obvinenie proti sexuálnemu obťažovaniu mojej dcéry a proti škole, ktorá mu to dovolila urobiť?“
(Všetci spanikárili, keď som zmienila sexuálne obťažovanie.)
UČITEĽ: „Nemyslím si, že to bolo také vážne.“
TRIEDNA UČITEĽKA: „Nie je nutné preháňať.“
RIADITEĽKA: „Myslím, že vám uniká pointa.“
(Chlapcova matka začala plakať. Obrátila som sa k svojej dcére, aby som zistila, čo sa stalo.)
DCÉRA: „Neustále sa mi snažil rozopnúť podprsenku. Povedala som mu, aby s tým prestal, no nestalo sa tak a povedala som to pánovi učiteľovi. Povedal mi, aby som to ignorovala. On to urobil ešte raz a rozopol mi podprsenku, tak som ho udrela. Potom prestal.
(Otočila som sa k učiteľovi.)
JA: Vy ste mu to dovolili? Prečo ste ho nezastavili? Poďte ku mne a dovoľte mi dotknúť sa prednej strany vašich nohavíc.“
UČITEĽ: „Čože?! Nie!“
JA: Príde vám to nevhodné? Prečo nejdete a nepotiahnete podprsenku pani triednej učiteľke? Uvidíte, aká to bude pre ňu zábava. Alebo podprsenku chlapcovej mamy. Alebo moju. Myslíte si, že len preto, že sú to deti, tak je to zábava?“
RIADITEĽKA: „Pani (moje meno). So všetkým rešpektom, nič to nemení na veci, že vaša dcéra udrela iné dieťa.“
JA: „Nie. Ona sa len bránila sexuálnemu útoku iného žiaka. Pozrite sa na nich. On má takmer 180 cm a 70 kg. Ona má 152 cm a 40 kg. Je o 30 cm vyšší a skoro dvakrát ťažší. Koľkokrát mu ešte mala dovoliť, aby sa jej dotýkal? Ak osoba, ktorá jej mala pomôcť a ochrániť ju, nemala o to žiaden záujem, čo mala urobiť? Potiahol jej podprsenku tak silno, že sa roztvorila.“
(Chlapcova matka stále plače a jeho otec vyzerá nahnevane a rozpačito zároveň. Učiteľ sa na mňa ani nepozrel. Otočila som sa k riaditeľke.)
JA: „Vezmem ju domov. Myslím, že chlapec sa poučil a verím, že už nič také sa nestane, nie len mojej dcére, ale akémukoľvek dievčaťu na škole. Nedovolili by ste, aby to urobil niekomu zo zamestnancov školy, preto nechápem, ako to môže robiť 15-ročnému dievčaťu. Nahlásim to. (Otočila som sa ku chlapcovi) A ak sa ešte niekedy dotkneš mojej dcéry, nechám ťa zatknúť za sexuálny útok. Rozumieš ma?
(Bola som natoľko nahnevaná, že som pozbierala dcérine veci a odišla. Nahlásila som to Rade guvernérov federácie, niekoľkých poznám z kostola (je to katolícka škola) a uistili ma, že sa na tento prípad osobne pozrú. Zároveň som to nahlásila školskej inšpekcii, kde boli rovnako pobúrení. Moju dcéra prestúpila do inej triedy, prečo od toho chlapca aj učiteľa.)
Zdroj: boredpanda.com
