Fascinácia tým, čo sa deje po smrti, je jedným z najuniverzálnejších záujmov ľudstva. Filozofi, duchovní a teraz aj vedci sa už stáročia snažia pochopiť tajomstvo toho, čo nás čaká po odchode zo sveta živých.
Moderný výskum na pomedzí kvantovej fyziky a neurovedy vrhá nové svetlo na dávne otázky o existencii duše a vedomia po smrti. Priekopnícka práca anestéziológa Stuarta Hameroffa a britského fyzika sira Rogera Penrosea prináša fascinujúce teórie na túto tému.
Teória Orch-OR
Hameroff a Penrose navrhli koncepciu nazvanú „cielená objektívna redukcia“ (Orch-OR), ktorá spája neurológiu s kvantovou fyzikou s cieľom vysvetliť povahu vedomia.
Podľa nich vedomie nie je striktne materiálny jav, ale skôr súbor informácií uložených na najzákladnejšej, kvantovej úrovni reality.
Ľudské bunky obsahujú štruktúry nazývané mikrotubuly, ktoré na základe proteínov môžu prenášať kvantové informácie, podstatu nášho vedomia.
Vedci vysvetľujú, že proces umierania má priamy vplyv na kvantový stav mikrotubulov. Keď srdce prestane biť a prestane prúdiť krv, mikrotubuly stratia svoje kvantové vlastnosti, ale informácie, ktoré uchovávajú, nezmiznú.

Namiesto toho sa rozšíria do celého vesmíru. V súvislosti s klinickou smrťou, ak je pacient oživovaný, sa táto kvantová informácia dokáže vrátiť, čo môže vysvetliť javy, ako sú zážitky blízke smrti.
Naopak, v prípade biologickej smrti teória naznačuje, že kvantová podstata vedomia môže naďalej existovať mimo fyzického tela, čo poskytuje základ pre úvahy o nesmrteľnosti duše.
Nová realita mimo tela
Hameroffove a Penroseove predpoklady otvárajú dvere špekuláciám o existencii vedomia za hranicami telesnosti.
Podporujú ich výskumníci z Inštitútu Maxa Plancka v Mníchove, ktorí zdôrazňujú, že realita, ako ju poznáme, je do veľkej miery formovaná naším vnímaním.
Smrť tela by preto mohla znamenať nie koniec, ale začiatok existencie v novej, nepochopiteľnej forme, kde vedomie pokračuje vo svojej skúsenosti donekonečna.
Teória Orch-OR nielenže poskytuje potenciálne vysvetlenie takých javov, ako sú zážitky blízke smrti, ale núti nás aj zamyslieť sa nad povahou vedomia a existenciou duše.
Rozširuje hranice nášho chápania života a smrti a naznačuje, že fyzická smrť nie je koniec, ale transformácia do iného stavu bytia.
Otvára fascinujúce perspektívy pre ďalší výskum a úvahy o tom, čo to vlastne znamená byť vedomou bytosťou.