Glavnoe Upravlenie ispravitel’no-trudovykh LAGerei alebo v skratke gulag je systém pracovných táborov, ktoré boli v činnosti počas Stalinovej éry. Táto skratka sa tak ústalila ako všeobecný názov pre celý trestný systém sovietskych táborov pre nútené práce. Stalo sa tak po vydaní trojdielnej knihy Alexandra Solženicyna, Súostrovie Gulag (1973).
Koncentračné tábory vznikali v Sovietskom zväze už od roku 1917 no ich sieť sa rozrástla na začiatku 30. Rokov 20. Storočia.
V tom čase sa tak Stalin snažil urobiť zo Sovietskeho zväzu modernú a industrializovanú svetovú moc. Do gulagov sa dostali ľudia, ktorí boli proti režimu či sa proti nemu vyjadrovali na verejnosti.
Medzi nimi boli politickí väzni, vedci, filozofi ale aj obyčajní ľud, ktorí sa hociakým spôsobom chcel režimu vzoprieť. Správanie verejnosti (protesty, urážky a vyhráženie) voči vláde či osobe Igora Matoviča v súčasnosti by v tom čase znamenali jasný verdikt.
Zdroj: commons.wikimedia.org
Smrťou Stalina však oslobodenie neprišlo…
Gulagy vznikali na celom území Sovietskeho zväzu no zväčša na odľahlých a neobývaných miestach s najextrémnejšími klimatickými podmienkami tiahnúcich sa od arktického severu cez východosibírsku časť až po stredoázijský juh.
Ľudia, ktorí sa do gulagov dostali tak pracovali manuálne v drsných podmienkach, kde boli vystavení zime, násiliu zo strany dozorcov ale aj hladu.
To všetko ale aj nehygienické podmienky, v ktorých ľudia žili boli často dôvodom vysokej úmrtnosti v gulagoch. Aj keď po smrti Stalina sa od roku 1953 počet gulagov znižoval, pracovné ale aj koncentračné tábory pre politických väzňov existovali až do éry Gorbačova.
Zdroj: commons.wikimedia.org
Ako vyzerala práca v gulagoch
Väzni v gulagoch pracovali aj 14 hodín denne no okrem toho sa na ich zdraví a vitalite podpísali nehostinné klimatické podmienky, v ktorých pracovali.
Najčastejšou prácou tak bolo pílenie stromov, rúbanie dreva či kopanie stuhnutej zemi a to všetko z veľmi jednoduchým náradím.
Niektorí ťažili uhlie a meď holými rukami a takáto práca mala v konečnom dôsledku fatálne následky, keďže sa pri práci často nadýchali prachu z týchto rúd.
V očiach autorít, ktoré na chod táborov dohliadali, boli títo ľudia jednoducho ničím. Ak niekto zomrel od hladu, vyčerpania, podchladenia či následkov nejakej choroby, jednoducho ho nahradili niekým iným a išlo sa ďalej.
Zdroj: gulaghistory.org
Zdroj: gulaghistory.org
Projekty, ktoré vznikli za pomoci väzňov
Najväčším projektom gulagov bol Bielorusko-baltský kanál, ktorý vznikol medzi rokmi 1931 a 1933. Až 100 000 väzňov tak vykopalo 227 kilometrový kanál s jednoduchými krompáčmi a lopatami za 20 mesiacov. Tento projekt bol ospevovaný a oslavovaný nie len v Sovietskom zväze ale aj v Spojených štátoch amerických.
No nakoniec sa ukázalo, že kanál pri ktorého konštruovaní zomrelo mnoho ľudí bol nakoniec príliš úzky a plytký.
Ďalším obrovským projektom bola diaľnica Kolyma, ktorá nesie názov “Cesta kostí”. Pri jej výstavbe zomrelo toľko väzňov, že ich kosti boli použité ako základ pre cestu. V oblasti Kolyma sa ťažilo aj zlato no jej nehostinné podmienky väzňom naháňali hrôzu.
O Kolyme sa hovorí, že 12 mesiacov tam panuje zime a zvyšné mesiace je leto. Do tejto odľahlej a najchladnejšie obývanej oblasti sa po súši dostať nedalo.
Väzni tak cestovali vlakom pozdĺž celého Sovietskeho zväzu aby niekoľko mesiacov strávili na Tichomorskom pobreží kým im ľad dovolí pokračovať ďalej.
Odtiaľ preplávali okolo Japonska a cez rieku Kolyma sa dostali tak kam trebalo. V tejto oblasti bolo riziko úmrtia najvyššie zo všetkých miest, kde sa gulagy nachádzali.
Zdroj: gulaghistory.org
Zdroj: commons.wikimedia.org
Zdroj: gulaghistory.org
Život v gulagoch
Keď akurát nepracovali boli uväznení medzi štyrmi stenami provizórnych barakov, ktoré boli obkolesené plotom z ostnatého drôtu a strážnymi vežami.
Väzni tak bojovali o prežitie a tak roztržky medzi nimi boli na dennom poriadku. Aj keď prežili chorobu, zvládli zimu, nezomreli od hladu či rukami ich spoluväzna, vyvŕšili sa na nich dozorcovia tábora.
Popritom sa väzni navzájom kontrolovali a ak prišli na niečo podozrivé tak svojho spoluväzňa nahlásili. Jedlo väzni dostávali podľa toho či splnili svoje pracovné kvóty.
No ak aj splnili všetko čo mali, ich porcie im ledva stačili na prežitie. Nehovoriac o tom ak nesplnili svoje úlohy a už dosť chudobné porcie boli o to menšie. Pravidelné nespĺňanie pracovných kvót pomaly ale isto viedlo k vyhladovaniu a napokon smrti.
Zdroj: gulaghistory.org
Denný prídel jedla
Zdroj: gulaghistory.org
Ako sa v gulagoch žilo ženám
Ženám sa v gulagoch nežilo nič lepšie ako mužom. Dozorcovia ale aj mužský spoluväzni ich zneužívali znásilňovali.
Kvôli tomu si ženy hľadali takzvaných “táborových manželov”, ktorý im poskytovali ochranu či robili spoločnosť. Mnoho žien bolo tehotných keď do táborov prišli, niektoré otehotneli až tam.
V ojedinelých prípadoch boli tehotné ženy či ženy s deťmi prepustené v mene výnimočných amnestii. Po pôrode v tábore si ženy mohli na istý čas od nútenej práce oddýchnuť.
Avšak pracovníci táborov im deti odobrali a poslali do špeciálnych sirotčincov čo sťažilo možnosť opätovného stretnutia matky s deťmi.
Matky, ktoré porodili v gulagoch svoje deti už nikdy nevideli, keďže pri ich prevoze sa ich dokumenty stratili a podľa mena už svoje deti tak po prepustení z táborov nedokázali nájsť.
Zdroj: gulaghistory.org
Gulag Perm-36
V roku 1946 sovieti založili tábor Perm-36, známy aj ako tábor ITK-6, v zalesnenej oblasti v pohorí Ural neďaleko Sibírskej hranice.
V tejto oblasti tak väzni ťažili drevo, ktoré počas jarného odmäkku posielali na obnovenie Sovietskeho zväzu zničeného vojnou. Táborov takéhoto typu bolo v oblasti tisícky.
Typický deň v tábore tak začínal budíčkom o 6-tej ráno po čom o pol hodinu nasledovali raňajky.
Zdroj: gulaghistory.org
O 7-mej nasledovala kontrola prítomných väzňov a o pol hodinu už väzni 1 a pol hodiny pochodovali do lesa odkiaľ odchádzali späť o 18-tej hodine večer.
O pol ôsmej večer ich čakala večera podľa zásluh a po večeri mali na zodpovednosti veci potrebné pre chod tábora.
Od ôsmej večera tak rúbali drevo, odhŕňali sneh či opravovali prístupové cesty. Po tom všetkom sa tak povinne o 23-tej všetci uložili do postelí.
Zdroj: gulaghistory.org
Zdroj: gulaghistory.org
zdroj: gulaghistory.org
gulaghistory.org / gulaghistory.org / gulaghistory.org / gulaghistory.org /
