Podľa všeobecného presvedčenia váži ľudská duša 21 gramov. Je to však naozaj pravda? Viera v nesmrteľnosť duše je základom väčšiny náboženstiev a môže byť obzvlášť upokojujúcou myšlienkou, keď stratíme niekoho, koho sme milovali.
Možno práve preto sa niektorí ľudia neuspokoja s tým, že to nechajú na vieru, a snažia sa existenciu duše dokázať vedecky. Výsledky jedného takého pomerne nezvyčajného experimentu ukázali, že ľudská duša váži 21 gramov, a táto teória sa odvtedy pomerne rozšírila, uvádza LiveScience.com.
Samozrejme, zostáva to hypotézou, pretože veda nemôže dokázať existenciu duše, takže ju vedci samozrejme nemôžu zmerať. Bizarný prípad amerického lekára, ktorý sa o to pokúsil, však zostáva zaujímavým príbehom.
Významný bostonský lekár menom Duncan MacDougall sa mimoriadne zaujímal o existenciu ľudskej duše. Usudzoval, že ak ľudia majú dušu, potom zrejme musí zaberať celý priestor v ich telách, a ak je to tak, dá sa zmerať.
Meranie duše
Podľa MacDougalla existuje len jeden možný spôsob, ako to urobiť – zmerať ľudské telo v okamihu smrti.
„Keďže hmota podľa našej hypotézy je organicky spojená s telom až do smrti, zdá sa mi rozumnejšie myslieť si, že musí ísť o nejakú gravitačnú hmotu, a preto sa čas smrti dá zistiť meraním ľudského tela,“ napísal lekár v práci uverejnenej v roku 1907.
MacDougall sa pustil do svojho experimentu s pomocou charitatívnej nemocnice Dorchester’s Consumptives‘ Home. V nemocnici sa okrem iného liečili pacienti trpiaci tuberkulózou (v tom čase nevyliečiteľnou chorobou) a medzi týmito pacientmi bolo mnoho MacDougallových „subjektov“. Lekár si myslel, že sú ideálni pre jeho experiment, pretože zomreli „uprostred veľkej únavy“, a preto nespôsobili výrazné výkyvy v meraní.
Celkovo odvážil 6 umierajúcich pacientov bezprostredne pred smrťou a po smrti, z ktorých štyria mali tuberkulózu.
MacDougallov prvý pacient, muž, zomrel 10. apríla 1901 a váha ukázala rozdiel 21,2 gramu medzi dvoma meraniami. V tom momente sa zrodila dnes už známa legenda. Neskoršie merania sú však viac znepokojujúce. Ďalší MacDougallov pacient stratil 14 gramov hmotnosti 15 minút po smrti a v treťom prípade došlo k úbytku hmotnosti nevysvetliteľne v dvoch fázach – najprv 14 gramov a potom o minútu neskôr 28,3 gramu.
Štvrtý prípad napokon lekár nezohľadnil, pretože „váhy neboli správne kalibrované“, keď diabetička zomrela. Podľa MacDougalla sa to stalo preto, lebo mnohí ľudia mali námietky proti jeho práci a úmyselne upravovali váhy.
V piatom prípade pacientka schudla 10,6 gramu, ale váha sa neskôr pokazila, čo robí aj toto meranie pochybným. Šiesty prípad sa tiež nebral do úvahy, pretože pacient zomrel, keď lekár ešte upravoval váhu.
MacDougall potom zopakoval pokusy na 15 psoch a nezistil žiadny úbytok hmotnosti – čo podľa neho naznačuje, že zvieratá nemajú dušu.
MacDougall o svojich zisteniach informoval v roku 1907 v Journal of American Medicine a Journal of the American Society for Psychical Research a článok o svojom experimente uverejnil aj v New York Times.
Nezodpovedané otázky
MacDougallova štúdia mala malú vzorku a výsledky boli príliš rôznorodé na to, aby sa o jeho experimente už vtedy vážne pochybovalo. Dokonca aj on sám priznal, že na potvrdenie jeho hypotézy by boli potrebné ďalšie merania. To sa však neuskutočnilo, čiastočne z etických dôvodov.
Istý farmár v Oregone však začiatkom roka 2000 experiment zopakoval, ale namiesto ľudí meral tucet oviec.
U väčšiny oviec sa prejavil rozdiel v hmotnosti od 30 do 200 gramov, ktorý však trval len niekoľko sekúnd, kým sa obnovila pôvodná hmotnosť.
A chemický inžinier a lekár Dr. Gerry Nahum vypracoval hypotézu, že duša alebo aspoň myseľ musí byť spojená s informáciami, ktorým zasa musí zodpovedať určité množstvo energie.
Keďže podľa špeciálnej teórie relativity platí E = mc², t. j. hmotnosť a energia sú navzájom úmerné, Nahum tvrdil, že s dostatočne citlivými elektromagnetickými prístrojmi by sa energia duše mala dať v podstate zmerať. Nahum však zatiaľ nezískal finančné prostriedky na realizáciu experimentov, ktoré by mohli jeho hypotézu dokázať.
V každom prípade sa vede doteraz nepodarilo ľudskú dušu zmerať, ba ani dokázať jej existenciu, takže to zrejme zostane otázkou viery.