V spoločnosti, kde je neustála drina času, kariéry a živobytia, je ťažké vychovávať dieťa tak, ako to robili rodičia za čias našich starých mám. Keď prakticky celé dni trávime prácou, dochádzaním do práce, domácimi prácami – pretože nás k tomu núti život, pretože bremeno účtov a udržiavanie životnej úrovne nám jednoducho nedáva iné východisko -, zostáva nám málo kvalitného času na to, aby sme ho strávili so svojou rodinou, so svojimi deťmi.
A ako uľavíme svojmu svedomiu, že naše deti vyrastajú s opatrovateľkami, opatrovateľmi, v lepšom prípade starými rodičmi?
Kompenzáciou. Zahrnieme ich darčekmi, nevedomky im dovolíme mať všetko, chceme byť na ne „milí“, aj keď v tom krátkom čase, ktorý s nimi máme.
A potom je tu ešte jeden aspekt:
my, moderní rodičia, sa chceme vymaniť zo vzorca trest – odmena, určite nebudeme robiť so svojimi deťmi chyby, ktoré robili naši rodičia s nami.
Už nie je „moderné“ dieťa trestať, obviňovať, karhať alebo zahnať do kúta, pretože svet nás učí, že to môže byť traumatizujúce, a kto by chcel mrzačiť nevinnú malú dušu vo veľmi mladom veku?
Ale v skutočnosti to tak nie je. Všetky uvedené zásady sa rozpadnú, ak sa pozrieme za kulisy a začneme sa objektívne pozerať na dnešnú detskú spoločnosť – je desivé, čo vidíme! Upozorňuje na to David Eberhard, renomovaný švédsky psychiater. Hovorí, že dnešná príliš láskavá výchova mení deti na monštrá.
Hoci je škandinávsky vzdelávací systém známy mimoriadnymi intelektuálnymi úspechmi, psychiater hovorí, že dieťa, ktoré je príliš rozmaznané a ktorému rodičia dovolia príliš veľa, pravdepodobne v živote zlyhá.
Tým, že sa mu všetko ponúka na tanieri, že nemusí o nič konkrétne bojovať, že necíti dôsledky svojich činov, váhu svojich rozhodnutí, bude v dospelosti úplne stratené.
„Žijeme v dobe rozmaznaných a nevzdelaných detí a rodičia sa do toho radšej nemiešajú. Naša spoločnosť bývala spoločnosťou dospelých.
Existovali určité hodnoty a určitá hierarchia. Deti boli pokarhané, ak sa zle správali. Ak sa dieťa nesprávalo dobre, ktokoľvek k nemu mohol prísť a povedať: „Nie je pekné, ako sa správaš, prestaň. Takáto dôslednosť už neexistuje,“ povedal David Eberhard pre The Telegraph.
„Zhovievaví rodičia rodia generáciu monštier. Povedať dieťaťu nie nie je to isté ako biť ho,“ hovorí a dodáva, že dnešní rodičia chcú byť najlepšími priateľmi svojich detí, ale priateľstvo a výchova sú dva odlišné pojmy, ktoré treba oddeliť.
„Dieťa nepotrebuje, aby ste boli jeho priateľom, potrebuje, aby ste boli jeho rodičom. Nemusíte sa znížiť na jeho úroveň, nemusíte s ním stále súhlasiť, nemusíte mu stále vyhovovať, nemusíte mu brať rozhodnutia z rúk.
To je úplne nesprávne. Dieťa predsa potrebuje hranice, odpor, disciplínu a prísnosť,“ tvrdí psychiatrička. Takto sa deti učia, čo je správne a čo nie, čo je správne a čo nie – aký je skutočný život, čomu musia čeliť a čo musia robiť, keď ich rodičia už nemôžu držať za ruky, keď sa musia spoliehať samy na seba.
V posledných rokoch je však situácia čoraz bezútešnejšia. Eberhard varuje, že sociálne problémy narastajú a že „očakávania detí sú príliš vysoké a život je pre ne príliš ťažký. Vidíme to na úzkostných poruchách a sebapoškodzovaní, ktorých počet dramaticky vzrástol.“ – hovorí odborník.
Záver znie: „Nezaobchádzajte s deťmi ako s porcelánovými bábikami! Ak chceme z detí vychovať silné osobnosti, musíme ich už od útleho veku učiť, ako sa vyrovnať s problémami,“
hovorí Eberhard. Tvrdí, že „môžeme od svojich detí vyžadovať určité veci a ony ich zvládnu“. Nemali by sme to však robiť vyvolávaním strachu alebo trestami, pretože to je to, čo v živote dieťaťa skutočne škodí.
„Pri výchove dieťaťa ide o rovnováhu,“ vysvetľuje psychiater. Počúvajte svoje deti, milujte ich, držte ich, ale nikdy nezabudnite, kto je dospelý, navrhuje.
„Myslím si, že rodina by mala byť plne demokratickou inštitúciou. Vzťah medzi dospelými a deťmi je vždy asymetrický. Je to vzťah medzi učiteľom a žiakom. Jeden učí, druhý počúva. Rodičia sú v lepšej pozícii, aby posúdili situáciu, pretože majú viac skúseností a vedomostí, preto musia stanoviť pravidlá,“ tvrdí.
Dodáva: „Som presvedčená, že každé dieťa musí byť vychovávané tak, aby zodpovedalo hodnotám a normám spoločnosti, v ktorej žije,“ aby si v neskoršom veku dokázalo poradiť samo.
