Šport bol odpradávna súčasťou ľudského života a každou epochou sa z neho stávalo niečo, kde si mohli dokazovať nadľudské schopnosti. Vďaka tomu môžeme dnes vidieť množstvo profesionálnych športovcov, ktorí sú známi po celom svete. Pre drvivú väčšinu moderných obyvateľov je športom napríklad obyčajný ranný beh.
Oslavy športu v podobe majstrovstiev sveta či olympijských hier dokážu spojiť ľudí z celého sveta a inak tomu nebolo ani na nedávnom šampionáte vo futbale. Sme si istí, že aj tí, ktorí ho sledovali prostredníctvom televíznych obrazoviek si všimli, ako hráči neustále vypľúvajú vodu na zem.
Prečo ju jednoducho nevypijú?
Spory o tom, či by sme mali piť vodu aj počas cvičenia alebo až po ňom, sa vedú už niekoľko desaťročí. Zástancovia oboch variant majú množstvo argumentov, podporujúcich ich pravdu, preto je na každom z nás, k akej strane sa prikloníme.
Ak sa chceme pozrieť na konkrétne prípady futbalistov, pretože ani oni sa nevyhýbajú tomuto zabehnutému trendu. Ide o to, že vypitá tekutina spôsobuje ťažkosť v žalúdku, čo vedie k nezvyčajnej únave. Voda taktiež dokáže narušiť proces svalovej kontrakcie kvôli zvýšenému objemu cirkulujúcej krvi.
Ľudia, ktorí zastávajú tento názor, sa domnievajú, že tekutina sa môže konzumovať len pred a po cvičení. Počas tréningu a v prípadnom zápase je striktne zakázaná.
Nemenej presvedčivé argumenty uvádzajú fanúšikovia pitia vody.
Podľa nich je ľudské telo zo 70% tvorené z vody. Počas cvičenia sa tento percentuálny podiel znižuje, preto je nutné doplniť stratený objem vody.
Dokonca aj v tomto prípade existujú rôzne názory. Niekto hovorí o pár glgoch, povedzme každých 20 minút. Iní svojim cvičencom naordinujú pokojne aj 1 liter vody.
Predpokladá sa, že keď sa hladina vody v tele znižuje, krv sa zhusťuje, svaly a nervový systém začnú dostávať menej živín, čo vedie k zhoršeniu sily, reakcií a pozornosti.
V tejto oblasti bolo vykonaných mnoho štúdií, ktoré priniesli pomerne rozporuplné výsledky. Štúdie z rokov 2015-2015 ukázali, že pri vyplachovaní úst majú športovci lepšie výsledky v športoch, kde je dôležitá sila a schopnosť reagovať.
Na druhej strane tam, kde je dôležitá vytrvalosť, napríklad pri behu na dlhú trať, ostali výsledky nezmenené.
To umožnilo vedcom predpokladať, že táto metóda má vplyv iba na krátkodobé využitie sily. Niet divu, že táto metóda je zakorenená práve vo futbale, hoci by sa mohlo zdať, že vytrvalosť je taktiež dôležitým faktorom tohto športu.
V prípade, že komunikujete so športovcami a obyčajnými ľuďmi, ktorí sa športu venujú len príležitostne, môžete počuť diametrálne odlišné názory. Možno to priamo závisí od stavu organizmu každého človeka.
Ktorá metóda je pre vás prijateľnejšia a prečo? Zdieľajte svoj názor aj v komentári na Facebooku.