Svadby a spoločný žiot novomanželov sú poväčšine ako vysnívané príbehy lásky, ktoré majú trvať niekoľko desiatok rokov.
Avšak manželstvo páru z Nového Zélandu bolo úplne iné.
Aj ked‘ si obaja snúbenci priali svadbu a spoločný život zo všetkého najviac, trval len jeden jediný deň.
Tento príbeh je jasným príkladom, že život by sme si mali užívať každý deň a nenechať sa odradiť prekážkami.
Príbeh 22-ročného mladíka plného energie z mesta Otorohanga na Novom Zélande a jeho priateľky Maie Falwasser sa začať intenzívne meniť v momente, kedy mladý pár, ktorý spolu vychovával ich synčeka zistil, že Navar Herbert, priateľ a otec, má mozgový nádor, ktorý jeho život skracuje zo dňa na deň viac a viac.
Dvojica spolu 11 mesiacov vychovávala syna Kyrieho, ktorý im každý deň robil obrovskú radosť.
Počas sobáša tam samozrjme nechýbal ako aj zvyšok ich rodiny a priateľov.
Pohľad na mladého mladomanžela však pre všetkých hostí bol veľmi bolestivý. Ženích už nedokázal stáť a tak len seden skrčený na invalidnom vozíku.
Ženích počas toho, ako sa k nemu blížila jeho budúca manželka, povedal: ,
,Ahoj žena moja, ahoj syn môj. Ľúbim vás.“
Po veľmi dojemných krátkych príhovoroch sa snúbenci vzdali a svoju lásku tak právoplatne spečatili.
Ženích bol profesionálny rugby hráč a tak na svadobnom obrade nesmel chýbať ani tradičný haka tanec jeho spoluhráčov a kamarátov.
Ich manželstvo však trvalo len krátky jeden deň. Veľmi vážne chorý mladík zomrel hned‘ na druhý deň po svadbe, no jeho láska tu ostala. Mladá mamička o svojom manželovi napísala:
„Dnes je moje srdce ranené a smutné, stratila som svojho najlepšieho priateľa, manžela a otca nášho syna.
Cítim silnú podporu od priateľov a rodiny, ktorí mi dodávajú LÁSKU. Je to ťažké obdobie, ale nachádzam silu a útočisko.
Navarova cesta sa práve začala, čoskoro ho vezmem späť do Kotahitanga Marae, kde ma požiadal o večný odpočinok.
Svojim životom ovplyvnil toľko ľudí v blízkosti, ale i v diaľke. Navždy bude v našich spomienkach. Má zvláštne miesto v našich srdciach.“
Príbeh mladého hráča nenechal chladných ani najvyšších predstaviteľov športového klubu, do ktorého patril.
Tí napísali: „Výbor Nerang Bulls Rugby Union by rád vyjadril úprimnú sústrasť a poslal všetku svoju lásku Herbertovej rodine.