Profesor z Dartmouthskej univerzity David Blanchflower a jeho kolegovia si všimli zaujímavý fenomén, ktorý zásadne mení vzorec, ktorý vedci predtým pozorovali v súvislosti so šťastím.
Literatúra obsahujúca najmenej 600 publikovaných článkov naznačuje, že krivka ľudského šťastia nie je priamka, ktorá klesá z mladosti do staroby, ako by sme si mohli predstaviť, ale skôr krivka v tvare písmena U.
To znamená, že ľudia sú šťastní, keď sú mladí, potom sú relatívne nešťastní v strednom veku a potom sú zase šťastnejší, keď sú starší.
„Pri priemerovaní z rôznych súborov údajov a meraní sa najnižšia hodnota stredného veku dôsledne replikovala,“ vysvetlil Blanchflower, ktorý k tomuto záveru prišiel už skôr.
Teraz sa však situácia zmenila. „Teraz sú mladí dospelí (v priemere) najmenej šťastní ľudia. Nešťastie teraz s vekom klesá a šťastie sa zvyšuje a zdá sa, že táto zmena začala okolo roku 2017. Starší ľudia sú šťastnejší ako mladí.“ Povedal Blanchflower.
Krivka šťastia v tvare U bývala prekvapivo univerzálna.
Bolo to zistiteľné v takmer každej skúmanej ľudskej spoločnosti, od rozvinutých a bohatých krajín až po rozvojové krajiny; bolo pozorované v anglicky hovoriacom aj neanglicky hovoriacom svete; v krajinách s vysokou a nízkou strednou dĺžkou života, demokratických a menej demokratických, bez ohľadu na priemerný zárobok či HDP.
„Našiel som o tom dôkazy v sto štyridsiatich piatich krajinách vrátane sto deviatich rozvojových a tridsiatich šiestich rozvinutých krajín,“ napísal Blanchflower v roku 2020 v jednej zo svojich mnohých štúdií o tomto fenoméne.
„V Európe, Ázii, Severnej a Južnej Amerike, Austrálii a Afrike. Krivka šťastia v tvare U bola charakteristická pre každú z tridsiatich piatich členských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V 138 zo 193 členských štátov OSN,“ vysvetlil Blanchflower.
A čo viac, krivka šťastia v tvare písmena U bola pozorovaná aj u ľudoopov, čo viedlo výskumníkov k záveru, že biológia nás predurčila k tomu, aby sme boli šťastní, keď sme mladí aj starí.
Aspoň doteraz sa to tak zdalo, no tento trend sa teraz radikálne zmenil a výskumníci zatiaľ nechápu prečo. Vďaka bezprecedentnému poklesu blahobytu mládeže vyzerá teraz krivka šťastia v tvare U skôr ako priamka, pričom spokojnosť so životom je najvyššia v neskorej dospelosti a najnižšia v ranej dospelosti.
„Boli sme z toho dosť prekvapení,“ povedal Blanchflower, keď opísal svoje nové výskumné zistenia.
„Zrazu sme skutočne začali vidieť niečo, čo bol rýchly pokles blahobytu mladých ľudí – najmä u mladých žien, ale u mladých mužov boli trendy veľmi podobné. V údajoch došlo k zmenám, ktoré sme nikdy predtým nevideli.“
Výskumný tím zaznamenal obrovský nárast napríklad v počte mladých ľudí využívajúcich služby duševného zdravia, sebapoškodzovania či dokonca pokusov o samovraždu.
Hoci tento jav bol prvýkrát pozorovaný v údajoch zo Spojených štátov, následné štúdie Blanchflower a kolegov ukázali, že problém je oveľa širší. Doteraz bola táto negatívna korelácia zistená vo viac ako 80 krajinách sveta.
Blanchflower zdôraznil, že zmena nebola spôsobená pandémiou koronavírusu, zdá sa, že len predlžuje trend, ktorý sa začal okolo roku 2011.
Nespôsobuje to zrejme ani pracovný trh, keďže sa zdá, že pocit šťastia u mladých ľudí začal upadať práve vtedy, keď sa trh práce rozbehol.
„Potrebujeme vysvetlenie, ktoré sa začína okolo roku 2014, je globálne a neúmerne ovplyvňuje mladých ľudí – najmä mladé ženy,“ povedal Blanchflower pre Scientific American a dodal, že nič iné nám neprichádza na myseľ, okrem šírenia sa smartfónov.
Štúdia ešte nebola recenzovaná.
