V pokojnej dedinke v Turecku sa rodina Ulasovcov stala známou pre zvláštnu a prekvapivú vlastnosť: šesť z ich devätnástich detí chodí po štyroch. Výnimočnú rodinu si prvýkrát všimli v roku 2006 a ich príbeh odvtedy fascinuje vedcov.
Svet prvýkrát spoznal príbeh rodiny Ulasovcov z dokumentu BBC. Šesť z devätnástich detí rodiny je od detstva štvornožky. Táto zvláštna vlastnosť vedcov zmiatla, pretože nikdy predtým nevideli príklad podobného správania.
Štvornohí členovia rodiny Ulas vykazujú extrémne poruchy rovnováhy a kognitívne poruchy, ktoré im bránia chodiť vzpriamene. Ich kostry pripomínajú skôr kostry primátov ako ľudí a ich mozočky sa zmenšili. Na rozdiel od opíc však chodia po dlaniach a nie po prstoch.
Niektorí vedci spočiatku predpokladali, že tento jav môže byť formou devolúcie alebo inverznej evolúcie, teda výsledkom akejsi regresie.
Táto teória je však v súčasnosti široko sporná a predpokladá sa, že najvýznamnejšiu úlohu vo vývoji podivného správania zohrali faktory prostredia, pretože deti počas raného vývoja nikdy neboli povzbudzované, aby vstali a chodili.
Zároveň sa zistilo, že v pozadí sú aj biologické faktory – takzvaná cerebelárna ataxia znamená neistý a nemotorný pohyb vyplývajúci z poruchy koordinácie vôľových svalových pohybov. Vyvíja sa vtedy, keď je poškodený mozoček, ktorý je zodpovedný za svalovú koordináciu, alebo je zničená časť jeho neurónov.
Príbeh rodiny Ulasovcov nabral nádejný spád, keď spoznali fyzioterapeuta. So špeciálnym vybavením a tréningom deti dostali nástroje, ktoré im pomôžu naučiť sa chodiť vzpriamene. Tento zásah priniesol nové možnosti ich mobility a nezávislosti.
Príbeh rodiny Ulasovcov vrhá svetlo na zložitú súhru genetiky, životného prostredia a ľudského vývoja a poskytuje pohľad na rôzne spôsoby, akými sa ľudia prispôsobujú a prosperujú, keď čelí mimoriadnym výzvam.
