Deti nás vždy prekvapia svojím úžasným pohľadom na život, ktorý preniká až k podstate veci. Vidia svet taký, aký je, bez zbytočného premýšľania a vedia, čo je naozaj dôležité.
Aj toto naivné, ale prekvapivo hlboké a zábavné dielo je dielom dieťaťa. Malý chlapec s láskavou úprimnosťou opisuje svoje názory na starých rodičov vo všeobecnosti.
„Babička je žena, ktorá nemá vlastné deti. Má rada malých chlapcov a dievčatá, ktorí sú deťmi iných. Starý otec je ako babička, ale je to muž. Chodí na prechádzky s malými chlapcami a rozpráva im o rybolove a iných zaujímavých veciach.
Starí rodičia nemajú nič iné na práci, len prísť na návštevu. Sú starí, takže nesmú príliš behať a skákať. Môžu vás však vziať na jarmok alebo do zábavného parku a musia mať veľa peňazí, aby mohli sedieť na kolotoči, koľko len chcú.
Keď idú s nami na prechádzku, zastavia sa, aby si niečo pozreli, napríklad pekný list alebo húsenicu. Nikdy nepovedia: „Rýchlejšie sa pohni“. Nosia okuliare a vedia si vybrať zuby.
Babičky nemusia byť veľmi múdre, ale musia poznať odpovede na otázky typu: „Prečo psy naháňajú mačky?“ alebo „Na ktorej strane má húsenica hlavu?“. Keď nám čítajú, nevynechajú príbeh a nepovedia, že nám ho už čítali.
Každý by si mal nájsť babičku, pretože oni sú jediní dospelí, ktorí majú čas na deti.“
