Depresia matiek na materskej dovolenke: slov v miestnosti, o ktorom nikto nehovorí.
Niečo ako: „Ako sa opovažujete sťažovať na to, že dostanete šancu ostať doma a starať sa o svoje deti?“ No nie je to vôbec také ľahké, viac. O svoj názor sa podelila aj jedna z mamičiek Megan Powell…
Samozrejme, sme vďačné, že môžeme byť doma a vychovávať naše deti, ALE, to je v podstate všetko, čo nám ostalo.
Nikto nehovorí o izolácii.
Nikto nehovorí o strate identity.
Nikto nehovorí o samote.
Nikto nehovorí, že ste museli ukončiť svoju kariéru, pretože je pre vás výhodnejšie ostať doma.
Nikto nehovorí o tom, že plačete vo svojom vnútri, pretože každý deň na seba naplavuje čoraz viac a viac úderov.
Nikto nerozumie, prečo ste unavení.
Nikto nerozumie, prečo ste podráždení.
Nikto nerozumie, prečo potrebujete duševný odpočinok.
Nikto nerozumie, prečo vás deti nerobia „nekonečne šťastnou“.
Nikto nerozumie, prečo doma, kde ste strávili celý deň, je ešte stále neporiadok.
Nikto nerozumie, prečo potrebujete len 5 minút na to, aby sa k vám nikto neozýval a ani sa vás nedotýkal.
Nikto nechápe, prečo ste stratili chuť na sex.
Nikto nerozumie tomu, prečo ste úplne vyčerpaní, veď celý deň sedíte doma!
Nikto nepochopí, ako sa cítite, keď vám iní hovoria, že nemáte „skutočnú prácu“.
Väčšina z nás sú v istom zmysle pracujúce ženy.
Finančne prispievame do rodiny – väčšina z nás potrebuje nejakú brigádu alebo prácu na polovičný úväzok, pretože práve to je niekedy jediná záchrana pred finančnými ťažkosťami.
Okrem iného potrebujete od ľudí, s ktorými žijete aj určitý priestor (manžel, deti). Áno, každý vzťah potrebuje čas na to, aby sa v ňom dvaja ľudia nezbláznili, najmä po tom, čo spolu strávia 24 hodín týždenne.
To nie je zdravé. Na rozdiel od všeobecnej mienky. Potrebujete každodenné prestávky.
Mnoho žien, s ktorými sa stretávam alebo poznám, hovoria: „Ó, máš príliš veľa voľného času. Ak by som mohla ja ostať doma, určite by som sa nesťažovala.“
Reči typu: To je tá dnešná mládež, čo na to povedať!
Kedysi som bola rovnaká. Chcela som zostať doma s mojimi deťmi a tráviť s nimi všetok svoj čas. Nemala som ani len tušenia, že o pár dní neskôr ma navštívi depresia.
„Ach, ale TY si sa rozhodla mať deti. Mali ste si to premyslieť skôr, než ste sa ich rozhodli plodiť. Ak si si tým všetkým nechcela prejsť, potom si ani nemala začínať.“
Vtipy bokom. Áno, o tom všetkom som už počula.
Nabudúce, keď uvidíte alebo započujete takúto matku ako prejavuje svoje sklamanie, vypočujte ju a dajte je najavo, že je výnimočná.
Vedie ťažký boj a jediné po čom túži, je podpora a pochopenie.
Súhlasíte s názorom tejto ženy? Ocitli ste sa už niekedy v podobnej situácii?
