Matka miluje svoje dieťa nadovšetko a bolí ju, keď utrpí nejaký úraz, spadne, ochorie alebo zažije krutosť sveta. Ako sa však cíti dieťa, keď matka zostarne a roly sa vymenia?
Mnohí ľudia sú netrpezliví voči svojim starším rodičom, možno ich nechávajú v posledných dňoch života osamote, pretože majú pocit, že nemajú čas sa o nich starať.
List staršej matky dospelému dieťaťu však môže byť podnetom na zamyslenie pre tých, pre ktorých je výmena rolí príťažou.
„Dnes som pochopila, že už nie som pre teba tým, čím som bola.
Už sa necítim byť tvojou matkou, cítim, že som pre teba príťažou.
Dnes som bola šokovaná, keď som sa dozvedela, že matka je matkou len dovtedy, kým ju jej dieťa potrebuje, ale keď ju dieťa potrebuje, stáva sa bremenom,“ píše staršia matka.
„Kedysi som bola tá, v ktorej náručí si hľadal útočisko a útechu. Bola som bytosť, ktorú si miloval najviac na svete, v ktorú si veril, ktorú si potreboval. Vtedy si sa so strachom v očiach a v hlase pýtala, či ťa niekedy opustím.
Kreslil si mi kvety a motýle a farebné domčeky a sľúbil si, že keď vyrastieš, budeš sa o mňa starať, ako som sa ja starala o teba, keď si bol chorý.
Hladil si ma po tvári svojimi malými rúčkami a hovoril si mi, že ma miluješ.
Dnes sa na mňa takmer nepozeráš. Dnes ti vadí moja bezmocnosť a moja nešikovnosť. Vadí ti moja prítomnosť vo vašom dome a mám pocit, že sa nevieš dočkať, kedy odídem.
Aj teraz by som pred tebou najradšej zatajila svoju chorobu a nezaťažovala ťa svojimi problémami, ale zostarla som, už nemám silu a neviem, ako by som všetko svoje trápenie znášala sama.
Celé roky som ťa chránil pred svojimi trápeniami, chránil som ťa pred svojimi problémami, nechcel som, aby si vedela, že už nevládzem ísť ďalej, že mám strach.
Chcel som, aby si sa cítila v bezpečí, aby si nepoznala problémy dospelých, aby si si užívala detstvo, potom mladosť, rodinu.
Skrývala som pred tebou svoju bolesť, svoje nedostatky, svoje nešťastie, vedela som, že to raz príde aj k tebe, a teraz, keď vidím, aké je to mať vlastné dieťa, ktoré sa cíti ako bremeno, modlím sa k nebesiam, aby si bol zdravý a nemusel sa spoliehať na svoje deti, aby si neskončil tak, ako sa teraz cítim ja.
Pocit, že ste príťažou pre bytosť, ktorú milujete najviac na svete, ktorej ste dali svoj život a za ktorú by ste boli ochotní dať svoj život, je bolestivejší ako akákoľvek choroba.
Zdá sa, že staroba a choroba vás nielen oberajú o silu a pokoj duše, ale aj osamostatňujú.
Odpusťte mi, že sa teraz sťažujem, ale nikto ma nepripravil na to, čo cítim.
Nemal som čas zvyknúť si na myšlienku, že jedného dňa budem pre vás príťažou. Odpusť mi, že pred tebou plačem, že hľadám útočisko v tvojom dome, že ti otváram svoje srdce.
A odpusť mi, dieťa moje, že už pre teba nemôžem byť tým, čím som kedysi bol.“ – píše sa v liste.
