Keď sa blíži zima, zvyčajne vyvoláva nostalgický pocit, pocit zavŕšenia a pocit straty.
Rána sú chladné, dni krátke. Je ťažké vyhnúť sa pocitu, že sa zmenšuje! Celá príroda akoby hovorila: „Zastav sa, počúvaj, premýšľaj o tom, čím si bol, a rozmýšľaj, čím sa staneš.“
Nostalgia našepkáva plynutie času
Zároveň sa vynárajú spomienky na iné roky, ktoré nám našepkávajú o plynutí času, a my nejako nachádzame spôsoby, ako si privolať útechu.
Ročné obdobie vytvára pocit zraniteľnosti a my chceme nájsť útočisko pred búrkami príliš veľkého množstva informácií, príliš veľa výziev na konanie. Útulnosť je veľmi príťažlivá. Útek od zhonu má výrazný pôvab!
Nebolo to predtým jednoduchšie? Nebolo to „vtedy“ zmysluplnejšie? Je ľahké si to myslieť teraz, keď sa zabudne na drobné skúšky každodenného života a zostanú obrazy vecí, ktoré prinášali uspokojenie.
Práca bola jednoduchá. Robili ste svoju prácu a nikto neočakával, že to bude ľahké, ale vedeli ste, čo to obnáša, a mohli ste vedieť, že ste svoju prácu urobili. Ak ste svoju prácu robili dobre, mohli ste oprávnene očakávať, že si ju udržíte.
Žijeme v nových časoch
Aj vzťahy boli vtedy definované inak. Mnohí z nás vyrastali v očakávaní, že náš život sa bude vždy riadiť určitým súborom pravidiel. Ako sme dospievali a žili svoje životy, videli sme, ako sa tieto pravidlá rozpadajú, a tak sme museli prísť na to, ako žiť v nových časoch.
Deti… neboli naozaj dobré a také milé – na rozdiel od dnešných „spratkov“? Alebo zase možno neboli. Keď sa pozrieme trochu hlbšie, vybavia sa nám aj iné spomienky.
Mnohé noci sme strávili v stave vyčerpania, keď sme sa starali o kričiace dieťa. Vždy sme predvádzali to žonglérske číslo, ktoré robí každá matka, keď pracuje, aby uspokojila požiadavky celej posádky, dúfajúc, že „niekedy“ bude mať čas urobiť niečo pre seba.
Nostalgia vytvára pocit krásy a uspokojenia
Toto je ten deň. Nostalgia je sladká a smutná vec – zároveň. Obzeráme sa späť a vytvárame si príbeh, ktorý vyhovuje našim dnešným potrebám. Nie je to ten istý príbeh o dni, na ktorý sa pozeráme späť, ako príbeh, ktorý sme prežívali práve v ten deň.
Nie, je to príbeh, ktorý slúži teraz. Z nostalgie môže prameniť pocit krásy a uspokojenia. Je to príjemné miesto, ktoré možno raz za čas navštíviť.
Môže pomôcť vytvoriť nové povedomie, že v niektorých prípadoch môžu byť veci opäť jednoduché, že kupovať mentalitu krysích pretekov nie je naozaj nevyhnutné.
Čo vás na tom čase, ako si ho pamätáte, tak oslovilo? Dá sa ten istý pocit vyjadriť aj dnes? To je skutočná funkcia zdravého pocitu nostalgie.
Dáva zážitkom pocit kontinuity. Je to brána k zmyslu a spôsob, ako vytvoriť zdravý príbeh.
Pocit nevyhnutného smútku, ktorý sprevádza spomienky, dáva životu pocit zavŕšenia. Po precítení sa môžeme zbaviť malej – alebo nie takej malej – štipky smútku a zanechať za sebou spomienky na to, čo sme si vážili.
Nebrať do úvahy malicherné – alebo významné! – podráždenia z minulosti slúži aj pre naše emócie. Dodáva nám pocit sily a nádeje, že toto obdobie zvládneme. Svetlo sa vráti.
Musíme čeliť zime
Niektoré veci, ktoré sme si cenili, sa už nevrátia, iba v spomienkach. Nech vám spomienky dodajú pocit naplnenia a útechy, keď na nás dolieha zimné obdobie. Keď sme sa dostali až sem, začína byť viditeľný bod obratu.
Dážď, sneh, vietor, chlad… sú už súčasťou každého dňa. Všetky sú jednoducho súčasťou prelomu života, obrovského tanca, v ktorom sa nachádzame.
Každá cesta okolo slnka nás privádza k spomienke na posledné obdobie, ktoré nastalo. A pripomíname si, že aj toto je čas, ktorý prechádza; že spolu s ním prechádzame aj my.
Poďme sa porozprávať:
Máte spomienky na minulosť, ktoré vo vás vyvolávajú silné emócie? Myslíte si, že nostalgia môže obohatiť náš súčasný stav mysle? Podeľte sa o svoje myšlienky v komentároch nižšie.
