V nebi boli dvaja anjeli – biely anjel dobra a čierny anjel zla. Stále sa medzi sebou hádali a ich bitky rozochvievali celé nebo. Boha už unavovalo pozerať sa na ich súboje, a tak si ich oboch zavolal k sebe a povedal im, aby išli na zem. Chcel si trochu oddýchnuť od hluku, ktorý svojimi vojnami spôsobovali.
– Choďte na zem, robte nejakú prácu. Robte, čo môžete, aby ste slúžili ľuďom. Biely anjel, konaj dobro. čierny anjel, ty vieš. – Boh ich trestal.
Kým leteli na zem, všetci sa hádali. Biely povedal:
– „Ja prinesiem ľuďom šťastie, prosperitu a dobro, ale ty všetko len pokazíš. Nechoďte za mnou! – Anjel dobra bol rozhorčený.
– Ešte treba zistiť, kto z nás bude ľuďom užitočnejší, – namietol anjel zla.
Po zostúpení na zem anjeli uvideli dvoch chlapov, ako obrábajú jedno pole. Práca bola ťažká, lebo pole bolo celé posiate kameňmi a sotva na ňom mohlo niečo vyrásť. Bratia však pracovali do siedmeho potu, lebo to bol jediný kúsok zeme, ktorý zdedili po otcovi.
Žili veľmi biedne a biely anjel sa im rozhodol pomôcť. Pod jeden z kameňov zakopal malú truhličku so zlatými mincami a jemne k nemu prisunul mladšieho brata. Mladík zdvihol kameň a uvidel poklad.
Bratia sa potešili z nečakaného šťastia a objali sa. A odvtedy žili šťastne: kúpili si niekoľko dobrých polí, postavili si dva dobré domy neďaleko od seba, obaja si našli ženy a každému z nich sa narodili deti.
Mladší brat mal krajšiu ženu ako starší brat a žil bohatší život, pretože malé hospodárstvo, ktoré založil, prekvitalo a prinášalo dobrý príjem. Starší brat závidel mladšiemu bratovi a rozhodol sa, že osud medzi nich rozdelil peniaze nespravodlivo. A začali sa hádať, manželky a deti, všetci sa medzi sebou hádali.
Nastal čas, aby zasiahol Čierny anjel. Keď mladší brat tvrdo spal, hodil do jeho domu iskru ohňa zo sviečky, ktorá horela na stole.
Vtom však prišiel Biely anjel a všetkých zobudil, takže rodina stihla z horiaceho domu vybehnúť. Ale potom zrazu do horiaceho domu vbehol jediný, šesťročný, obľúbený syn, ktorého starší brat jednoducho zbožňoval, pretože si spomenul, že tam zostalo jeho obľúbené šteniatko.
Všetci stáli v úplnom úžase, pretože dom horel s takou intenzitou, že to vyzeralo, že sa skoro zrúti.
Len najmladší brat vyskočil na nohy, schmatol mokrú handru, hodil ju cez seba a bežal za chlapcom. Po chvíli vyniesol dieťa von. Chlapec bol v bezvedomí, ale vďaka Bohu bol živý a zdravý.
Starší brat si uvedomil, ako trpko sa mýlil a že mu nikto nie je drahší a bližší ako jeho vlastný brat. Objal ho a poprosil o odpustenie za všetko. Pomohol mu obnoviť dom a žili v pokoji a harmónii.
Čierny anjel sa pozrel na bratov a povedal bielemu:
– A ty si povedal, že im dáš šťastie a všetko bude v poriadku, ale vidíš, ako všetko dopadlo, šťastie sa zmenilo na závisť, a keby som včas nepomohol, starší brat by nič nepochopil. Takže v živote si ľudia nevedia vážiť šťastie, kým neokúsia nešťastie.
Po týchto slovách okraje anjelových čiernych krídel dokonca trochu zbeleli.
