Rozprávky sú prvkom nášho detstva, bez ktorého sa nedalo spať. Správanie postáv a ich dej nás zaviedli do ríše snov a naučili nás rozlišovať medzi dobrom a zlom. Často sme sa stotožňovali s postavami, ktoré zažívali nepríjemnosti alebo víťazili nad zloduchmi, ale bol ich obsah vždy rovnaký?
Mnohí ľudia si zrejme povedia, že táto informácia im zničí celé detstvo, ale aj to dokazuje, že len máloktorá rozprávka má šťastný koniec. „Červená čiapočka“ je klasika všetkých čias, ktorú čítajú do vankúša ďalšie generácie. Málokto vie, že v priebehu rokov sa obsah rozprávky menil spolu s informovanosťou a spoločenským vývojom.
Ako sa zmenil obsah rozprávky o Červenej čiapočke?
Obsah tejto rozprávky pozná každý, babičku a Červenú čiapočku zázračne zachráni hájnik z vlčieho brucha. Takýto koniec rozprávky všetci poznáme, ale málokto vie, že je to lož. Príbeh rozprávky o Červenej čiapočke siaha až do 14. storočia, kde sa odovzdával ústne, a až v roku 1697 ho vydal Charles Perrault.
Obsahuje prvky charakteristické pre literatúru osvietenského obdobia, ktoré jej dodávajú moralistický charakter. Prostredníctvom postavy Červenej čiapočky chcel autor varovať mladé dievčatá pred dotieravými ctiteľmi.
Rozprávku o Červenej čiapočke zapísali až v 19. storočí bratia Grimmovci, ktorí spojili dve rôzne ústne podania do jedného textu. Práve táto verzia si získala najväčšiu popularitu a s príchodom 20. storočia rôzni spisovatelia predstavili ďalšie časti príbehu.
Ako znie skutočná verzia rozprávky Červená čiapočka?
Moderní literárni vedci tiež študujú rozprávky, a to najmä ich pôvodné verzie, z ktorých často mrazí. Nechýba v nich násilie, vraždy a sexuálne zneužívanie hlavných postáv. Nevybočuje z nich ani príbeh Červenej čiapočky. Verzia zo 17. storočia pripomína skôr horor ako rozprávku, ktorú si pamätáme z detstva.
Nie je tu žiadny spasiteľ v podobe hájnika, ale skôr scény hrôzy, z ktorých vám bude behať mráz po chrbte. V úvodnej časti príbehu príde vlk k babičke pred Červenú čiapočku, ale vôbec ju nezožerie, ale zabije. Krv naleje do fliaš a babičkino rozštvrtené telo vloží do nádoby. Až potom sa prezlečie do babičkinej košele a čaká na hlavnú hrdinku.
Vlk sa vydáva za jej babičku a pohostí Červenú čiapočku vínom, ktoré je v skutočnosti krvou a mäsom, teda kúskami babičkinho tela.
Dievčatko, ktoré o tom nevie, pochúťky s chuťou zje , ako sa na dobrú vnučku patrí. Po skončení jedla nasleduje erotická scéna, keď vlk prikáže Červenej čiapočke, aby si vyzliekla nielen zásteru, ale aj ostatné šaty a hodila ich do ohňa.
Na konci si hlavná hrdinka ľahne vedľa vlka nahá, a vlk ju zožerie. Takto sa končí skutočná rozprávka o Červenej čiapočke a určite málokto po nej upadne do sladkého spánku.