Aký obraz sa vám vybaví, keď si spomeniete na Alberta Einsteina? Väčšina súčasných obyvateľov sveta si ho predstavuje ako „šialeného vedca“.
Tento názor sa vytvoril na základe vedcovho vzhľadu a správania, ale jeho výnimočná myseľ ho charakterizuje ako skutočného génia svojej doby.
Einstein svojmu vzhľadu nevenoval veľkú pozornosť, resp. sa oň vôbec nezaujímal.
Dôležité je to, čo je vo vnútri, nie vonkajšia schránka človeka – taký bol fyzikov názor. Preto mohli ľudia často vidieť vedca s rozstrapatenými vlasmi a starým vyťahaným svetrom.
Jeho pohľad nesledoval ľudí okolo seba, zdalo sa, že je upriamený hlboko do seba, pretože v mysli neustále riešil zložité problémy. Jeho zabúdavosť a nevhodnosť v každodennom živote boli verejnosti tiež všeobecne známe a zohrali úlohu pri formovaní jeho imidžu.
Einstein robil svoje vynikajúce objavy výlučne pre dobro ľudstva a v mene vedy; nikdy nehľadal slávu a osobný prospech. O tomto podivnom vedcovi kolovali rôzne fámy, bol to skutočne záhadný človek. Jedného dňa však Albert Einstein odhalil svoju pravú povahu a poodhalil rúško tajomstva.
Fotograf odfotil vedca v deň jeho 72. narodenín, ktoré pripadli na 14. marca 1952.
Výsledná fotografia si čoskoro získala celosvetovú slávu a vzbudila ešte väčší záujem o Einsteinovu osobnosť.
V ten deň fotograf požiadal vedca, aby vytvoril koncipovanú tvár, ktorá by podľa jeho názoru zodpovedala obrazu slávneho vynálezcu. Albert Einstein však vyplazil jazyk, čím dal jasne najavo, že svetoznámy vedec môže byť nielen vážny, ale aj jednoducho veselý a rozjarený človek. Jeho rodina tvrdila, že presne taký bol Einstein aj v skutočnom živote.
Fotografia bola vytlačená a rozptýlila obraz sústredeného, sivovlasého, zachmúreného génia, ktorý už nudil aj samotného fyzika. Pôvodne boli na fotografii prítomní aj manželia Eidelotovci, ale snímka bola orezaná a v tejto podobe ju čoskoro videli v rôznych častiach sveta.
Einstein považoval fotografiu za úspešnú a dokonca ju poslal svojim priateľom ako novoročné blahoželanie.
Pre svojho blízkeho priateľa H. Smitha vedec fotografiu vlastnoručne podpísal a nazval ju „žartovnou grimasou celému ľudstvu“.
Bolo vytlačených len deväť originálnych fotografií, ktoré sa neskôr stali veľmi cennými. Jedna z nich bola v roku 2009 predaná za 74 000 dolárov.
Ak sa vám tento článok páčil, zanechajte svoje komentáre alebo spätnú väzbu.
