Naši svokrovci pred pár mesiacmi predali svoj rodinný dom, aby sa mohli presťahovať bližšie k nám. Doteraz bývali asi dve hodiny od nás a teraz sa prejdú za 5 minút ku nám. Keďže bývali ďalej, vídali sme sa len raz – dva krát za mesiac. Teraz sa všetko zmenilo.
Cez víkend už svokra príde skoro ráno aby mi pomohla s varením. Mali sme dobre fungujúci režim, ale ona trvá na tom, že mi pomôže. Zo začiatku som jej bola vďačná, ale teraz mi to vadí. „ Rezne treba vyprážať na masti, tak budú chutnejšie.“
„Pridaj viacej soli do polievky, môj syn to má tak rád.“
Ak jej poviem že my nevaríme na masti, tak sa tvári nechápavo, že ona už 50 rokov varí masťou a tak to má byť. Jej syn na masti vyrástol a je zdravý.
Na naše deti doteraz dávala pozor opatrovateľka, lebo nám obom bývali rodičia ďaleko, Teraz na nich dávajú pozor svokrovci. Darmo im povieme aby im nedávali sladkosti pred obedom, u nich môžu jesť sladkosti aj namiesto večere.
O 9-tej do postele, také je pravidlo, ak je s nimi svokra, sú hore ešte aj o 10-tej. My im dovolíme pozerať rozprávku len jednu hodinu denne, ona im zapne televízor, lebo teraz sú deti, nech pozerajú. Márne som ju prosila aby nám nenarušila režim, lebo len ťažko zvládneme tak deti, nechce to pochopiť. „
Vychovala som jedno dieťa, viem čo treba robiť.“ Keď som navrhla, že by bolo lepšie ak by na deti dávala pozor opatrovateľka, obvinila ma, že ju chcem odtrhnúť od vnúčat.
Každý deň príde, niekedy aj viackrát za deň. Ak chceme odísť z domu, ona navrhne, že zatiaľ uprace. Ak sa tomu začne brániť, tak sa urazí, že podľa nás ani to nevie poriadne urobiť.
Manželovi som to už viackrát povedala, že takto to ďalej nemôže fungovať.
Aj on sám sa jej pokúsil dohovoriť, ale ona sa za každým urazí, hneď vytiahne, že len kvôli nám sa prisťahovali aby nám mohli pomáhať a toto je vďaka? Viem že to takto dlho nepôjde, ak sa to nezmení, radšej sa presťahujeme my, aby sme boli riadne ďaleko od nich.
