Volodymyr Zelenskyj pricestoval vo štvrtok do Paríža, kde sa zúčastnil samitu krajín spojencov Ukrajiny. Cieľom tzv. „koalície ochotných“ je vytvorenie aliancie štátov, ktoré by boli ochotné vyslať na Ukrajinu jednotky s cieľom poskytnúť bezpečnostné záruky v prípade mierovej dohody.
Poradca Zelenského: Nepotrebujeme mierové misie
„Nezáleží na množstve (…). Záleží na tom, či sú pripravení bojovať,“ vyhlásil Igor Iovkva, poradca Zelenského, ktorý sa podieľa na rokovaniach o prímerí sprostredkovaných USA.
Podľa neho Ukrajina potrebuje európske jednotky, ktoré sú vybavené, pripravené a odhodlané brániť územie, nie len mierové sily.
„Všetci vojaci musia byť pripravení zapojiť sa do skutočného boja. To je to, čo Ukrajinci robia už viac ako tri roky,“ dodal.
Vstup do NATO a bezpečnostné záruky
Zelenskyj naďalej trvá na vstupe Ukrajiny do NATO, hoci americký exprezident Donald Trump túto možnosť úplne vylúčil.
S podporou britského premiéra Keira Starmera a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona sa preto pokúša zabezpečiť prítomnosť zahraničných jednotiek ako alternatívnu bezpečnostnú záruku.
Moskva varuje: Priama konfrontácia s Ruskom
Rusko opakovane vyjadrilo nesúhlas s myšlienkou vyslania zahraničných vojsk na Ukrajinu.
Kremeľ označil plánovanú koalíciu ochotných za neprijateľnú a varoval, že krajiny, ktoré sa jej zúčastnia, budú považované za strany priameho ozbrojeného konfliktu s Ruskom.
Samit v Paríži: Riešenie vojenskej pomoci a bezpečnostných záruk
Na samite sa vo štvrtok zúčastnilo približne 30 krajín EÚ a NATO. Témou bolo dokončenie práce na vojenskej pomoci Ukrajine v krátkodobom horizonte a diskusia o európskych bezpečnostných zárukách, vrátane možného nasadenia vojakov.
Plán na vyslanie vojakov slabne
Aj keď Londýn a Paríž už niekoľko týždňov zvažujú vyslanie tisícov vojakov, realita je čoraz opatrnejšia.
„Ustupujú od vyslania pozemných jednotiek a snažia sa predefinovať prístup na niečo racionálnejšie,“ uviedol jeden z európskych diplomatov.
Podľa ďalšieho:
„Keď bola Ukrajina v lepšej pozícii, myšlienka vojenského nasadenia bola lákavá. Dnes, vzhľadom na vývoj na fronte a zmenu v americkej administratíve, už nie.“
