Odchod slovenského veľvyslanca v Británii: Zhrnutie štyroch rokov a kritika zahraničnej politiky
Po štyroch rokoch na poste slovenského veľvyslanca v Londýne a odchode z Ministerstva zahraničných vecí sa diplomat rozhodol podeliť o svoje skústenosti, ako aj o kritický pohľad na súčasnú zahraničnú politiku Slovenska na svojom facebooku.
Odchod bol nevyhnutný
Podľa jeho slov bolo jasné už v deň vzniku tejto vlády, že jeho odchod je len otázkou času. Oficiálne bol odvolaný v októbri minulého roka, avšak zotrval vo funkcii až do teraz. Posledné mesiace opísal ako mentálne aj emocionálne náročné, ba dokonca zúşalé. Napriek tomu však zdôraznil: „Nikdy sa nehanbite za svoju krajinu, ale niekedy o to viac za politických predstaviteľov.“
Dôležitejšie ako reprezentácia je budovanie pozície
Počas svojho pôsobenia sa nesústal len na formálnu reprezentáciu Slovenska, ale snažil sa zlepšiť jeho postavenie v medzinárodnom priestore.
Najväčším dosiahnutým cieľom bolo založenie bilaterálneho slovensko-britského strategického dialógu v oblasti zahraničnej politiky a bezpečnosti. Tento krok bol dôležitý najmä preto, že Slovensko bolo jedinou krajinou v regióne, ktorá takú spoluprácu s Londýnom nemala.
Veľký dôraz kládol aj na boj proti dezinformáciám a propagande. V tomto smere Slovensko naviazalo spoluprácu s Britmi, ktorí patria k najlepším v tejto oblasti v Európe. Žiiaľ, po voľbách bola táto iniciatíva spolu s ďalšími stratégiami kompletne zrušená.
Založenie Slovenského kultúrneho inštitútu v Londýne
Jednou z jeho iniciatív bolo aj zriadenie Slovenského kultúrneho inštitútu v Londýne. Keď nastúpil do funkcie, takáto inštitúcia neexistovala, hoci Londýn patrí k najvýznamnejším kultúrnym centrám sveta. Napriek tomu, že sa na projekte pracovalo tri roky, jeho realizáciu dokončila až súčasná vláda.
Okrem toho sa podieľal na mnohých ďalších projektoch, ako napríklad propagácia slovenských vinárov, podpora spomienkových akcií o slovenských-židovských utečencoch z Auschwitzu alebo zdôraznenie odkazu československých veteránov bojujúcich za slobodu.
Kritika súčasnej zahraničnej politiky
Veľvyslanec vo svojom statuse otvorene kritizoval súčasnú vládu za jej prístup k zahraničnej politike. Poukázal na to, že zahraničná politika krajiny je dnes irelevantná, bez vplyvu a bez váhy.
Medzi hlavné problémy patrí:
- Strata kľúčových spojencov, ako sú Poľsko, Česko, Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia.
- Nezmyselná „zahraničná politika na štyri svetové strany“, ktorá v skutočnosti nemá obsah ani stratégiu.
- Priklonenie sa k autoritárskym režimom, ako Rusko, Čína a Vietnam, ktoré Slovensko nepovažujú za relevantného partnera.
- Podceňovanie dôležitosti spojenectiev v EÚ a NATO, ktoré sú pre Slovensko kľúčové.
Neistá budúcnosť Európy a Slovenska
Podľa jeho slov ideme do mimoriadne turbulentných čiasov, kde môžu zaniknúť aj štáty tak, ako ich poznáme.
Nechcem strašiť, ale Európa ako ju poznáme nemusí o 5 rokov existovať a tým by padli všetky garancie, pravidla a samotná realita medzinárodného systému, ktorá garantuje našu existenciu.
A práve preto, aby sa to nestalo, potrebujeme veľmi, ale naozaj veľmi pevné spojenectvá… ktoré už nemáme. Každého relevantného spojenca pre našu budúcnosť ste si odcudzili – od najbližších, ako Česko, Poľsko, až po „veľkých“ v Európe, ako Nemecko, Francúzsko, Británia (o Londýne detailnejšie neskôr). Z Pobaltia či Škandinávie sa na vás pozerajú ako na totálnych bláznov, ostatní vás považujú za totálne irelevantných či za moskovské figuríny.
Zároveň upozorňuje, že hoci sa slovenskí politici môžu tešiť, že ich prijali v Rusku, Číne alebo Brazílii, tieto krajiny nikdy nebudú našimi spojencami. Zdvorilé podanie ruky neznamená partnerstvo, kľúčovými partnermi zostávajú Berlín, Paríž, Londýn, Varšava a Praha.
Záver
Na záver zdôraznil, že jeho rozhodnutie opustiť diplomatický post nie je len osobným krokom, ale aj reakciou na nekompetentnosť súčasnej slovenskej zahraničnej politiky.
