Lídri sa dohodli na 5 % HDP na obranu, no nie všetci budú platiť rovnako
Členské krajiny NATO sa pred budúcotýždňovým samitom v Haagu zhodli na novom cieli – zvýšiť výdavky na obranu až na 5 % HDP do roku 2035. Text vyhlásenia, ktorý schválilo všetkých 32 členov, ešte musia potvrdiť hlavy štátov a vlád. Za návrhom stoja Donald Trump a nový šéf Aliancie Mark Rutte píše politico.
Z plánovaných 5 % pôjde 3,5 % na tvrdú obranu – zbrane, vojaci, výcvik, a 1,5 % na infraštruktúru, kybernetickú bezpečnosť a mobilitu. Návrh už začiatkom júna odobrili aj ministri obrany.
Sánchez nesúhlasil, Madrid dosiahol ústupok
Španielsky premiér Pedro Sánchez návrh kritizoval ako „neprimeraný a kontraproduktívny“. Upozornil, že takýto nárast by mohol ohroziť sociálne programy. Keďže aj 2 % HDP sú pre krajinu problémom, požiadal o výnimku – a získal ju.
Formulácia vo vyhlásení sa zmenila z „zaviažeme sa“ na „spojenci sa zaviažu“, čo umožní Španielsku flexibilitu, ak splní cieľ v oblasti obranných kapacít. Sánchez označil dohodu za „úspech“, ktorý umožní krajine splniť záväzky bez navýšenia rozpočtu na 5 %.
Rutte: Každá krajina si môže určiť vlastnú cestu
Mark Rutte v liste Sánchezovi potvrdil, že Aliancia umožní národné prístupy, pokiaľ sa naplnia požadované obranné štandardy. Dodal, že výdavkové ciele sa prehodnotia v roku 2029.
Zatiaľ čo krajiny ako Taliansko či Británia žiadali odklad kvôli verejným financiám, štáty blízko k Rusku chceli rýchlejšie tempo – ideálne do 2030. Rutte preto navrhol kompromisný termín 2032.
Náročná dohoda, ale posilnená jednota
Každý člen NATO má právo veta, takže dohoda so Španielskom bola kľúčová. USA sa k cieľu 5 % nepridali, no Trump dlhodobo vyvíja tlak, aby Európa viac investovala do obrany.
Predstavitelia NATO hovoria o míľniku, ktorý má posilniť obranu proti hybridným aj konvenčným hrozbám. Samit v Haagu tak otvorí novú kapitolu: silnejšie NATO, ale s dôrazom na rovnováhu medzi bezpečnosťou a verejnými výdavkami.
