Situácia verejných financií na Slovensku sa dramatizuje. Vláda má pred sebou neľahkú úlohu – do roku 2026 musí nájsť úspory vo výške 1,8 miliardy eur, inak hrozí zhoršovanie deficitu, nárast zadlženia a destabilizácia ekonomiky.
Tlak na rozpočet silnie, kľúčovou otázkou sú energie
Podľa aktuálnej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) musí slovenský kabinet prijať rozsiahle konsolidačné opatrenia, aby udržal deficit verejných financií na plánovanej úrovni 3,7 % HDP. Ak sa tak nestane, výsledkom môže byť prehlbovanie schodku a ďalší nárast dlhu.
Jednou z najväčších hrozieb je podľa RRZ pokračovanie dotácií na ceny energií. Ak by štát zachoval súčasný model pomoci pre domácnosti a podniky aj v rokoch 2026 a 2027, rozpočet by to mohlo stáť ďalšiu miliardu eur.
Tvrdé rozhodnutia: šetriť, alebo zdražie život?
Odstrihnutie verejnosti od tejto pomoci však môže spôsobiť prudké zvýšenie cien energií, čo by vážne zasiahlo rodiny aj jednotlivcov. V čase, keď domácnosti už zápasia s infláciou a rastúcimi nákladmi na potraviny či služby, by zníženie podpory mohlo prehĺbiť sociálnu neistotu a nespokojnosť.
Firmy v ohrození, odliv investícií reálny
Zložité časy zažívajú aj podnikatelia. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším daňovým a odvodovým zaťažením v regióne. Odborníci varujú, že ak vláda siahne po ďalšom zvyšovaní daní ako forme šetrenia, môže to viesť k poklesu konkurencieschopnosti a dokonca k odlivu investícií a podnikateľov do zahraničia.
Domácnosti pod tlakom: náklady ostávajú vysoké
Aj keď inflácia začiatkom roka mierne spomalila, cenovky v obchodoch a na účtoch za služby zostávajú vysoké. Rodinné rozpočty sú napäté a ďalšie úsporné kroky vlády – napríklad zníženie dávok či zvýšenie daní – by mohli ohroziť životnú úroveň najzraniteľnejších skupín.
Úspory z roku 2025 nestačia, čas sa kráti
Slovensko síce v aktuálnom roku dokázalo zredukovať výdavky o približne 1,4 miliardy eur, no experti považujú tento krok len za prvé opatrenie, ktoré nestačí na dlhodobú stabilizáciu.
Deficit rozpočtu v roku 2026 sa odhaduje na 4,8 % HDP, čo je viac, než pôvodne plánoval štát. Tento zdanlivo malý rozdiel však predstavuje stovky miliónov eur navyše.
Budúcnosť v rukách vlády: premyslené škrty, nie panické zásahy
Odborníci preto apelujú na vládu, aby pri rozhodovaní o ďalšom smerovaní dôkladne zvažovala dopady na občanov aj podniky.
Unáhlené kroky môžu mať ďalekosiahle negatívne následky, kým premyslené a citlivé riešenia by mohli zabezpečiť rozpočtovú stabilitu bez zbytočného utrpenia verejnosti.
V hre sú miliardy, ale aj dôvera ľudí v to, že Slovensko svoju ekonomickú budúcnosť zvládne bez toho, aby na to doplatili tí najzraniteľnejší.
