Európska únia podľa bývalého ministra školstva Juraja Draxlera čelí historickému zlyhaniu. Reaguje tak na nové informácie o obchodnej dohode medzi EÚ a Spojenými štátmi, ktorú označuje za významný ústupok Bruselu voči Washingtonu. Ako uvádza vo svojom komentári na sociálnej sieti, Európa sa podľa neho stáva vazalom Spojených štátov, a to na úkor vlastných ekonomických a strategických záujmov.
Plynové a zbrojné kontrakty v prospech USA
Draxler tvrdí, že dohoda – aspoň podľa prvých dostupných informácií – počítá so stámiliardovými nákupmi amerických zbraní a dodávkami plynu, ktoré majú v nasledujúcich rokoch pokryť veľkú časť európskej spotreby.
„Ideme vo veľkom nakupovať americký plyn a zbrane,“ píše Draxler a dodáva, že takýto krok zavádza EÚ do silne jednostranného vzťahu, ktorý pripomína závislosť koloniálneho typu.
Nemecké záujmy na úkor ostatných
Za jeden z hlavných dôvodov, prečo sa Európska únia rozhodla ustúpiť požiadavkám USA, považuje Draxler ekonomické záujmy Nemecka.
Podľa neho sa Berlín snažil vyhnúť vyšším clám na export automobilov do Spojených štátov, čo viedlo k tomu, že Únia ako celok ustúpila. „Aby Nemci mohli ďalej vyvážať do USA svoje automobily, EÚ sa snažila vyhnúť vysokým clám a tak Trumpovi ustúpila,“ tvrdí.
Draxler pritom upozorňuje, že ide o systémový problém – podľa neho sa v kľúčových rozhodnutiach často presadzujú úzke národné záujmy silnejších členov na úkor dlhodobej stability a suverenity Únie ako celku.
„Európska elita nás zradila“
Bývalý minister v statuse nešetrí kritikou ani voči samotnému vedeniu EÚ. Podľa neho sa správa servilne voči Washingtonu, bez ohľadu na to, či je v Bielom dome republikánska alebo demokratická administratíva.
„Ako inak, keďže je silno naviazaná na Washington, a je relatívne jedno, kto tam práve vládne, či Biden alebo Trump,“ konštatuje.
Draxler pritom upozorňuje, že nejde len o oblasť energetiky a zbrojenia. Obáva sa, že podobné ústupky môžu nasledovať aj v oblasti daňovej politiky či regulácie amerických technologických gigantov, čo by podľa neho výrazne oslabilo pozíciu Európy ako regulátora a ochrancu spotrebiteľa.
Poľnohospodárske produkty ako hranica
Za jediný „svetlý bod“ považuje Draxler to, že EÚ podľa dostupných informácií neustúpila v otázke dovozu amerických poľnohospodárskych produktov. Pripomína, že otvorenie európskeho trhu americkým potravinám by si vyžadovalo zmeny v potravinárskych normách a štandardoch, čo by malo nielen byrokratické, ale aj zdravotné a ekologické dôsledky.
Dobrovoľné oslabenie kontinentu?
Draxlerov záver je ostrý a vyznieva ako varovanie. Tvrdí, že Európa sa vedome vzdáva svojej pozície hospodárskej superveľmoci a namiesto budovania samostatnosti čoraz viac podlieha tlaku Spojených štátov.
„V neprospech Únie, Európy. Dobrovoľne sa vzdávame pozície hospodárskej superveľmoci,“ uzatvára. V jeho interpretácii nejde len o konkrétnu dohodu – ale o zásadné smerovanie, ktoré môže výrazne ovplyvniť budúcnosť kontinentu.
Otázka, ktorú jeho slová nastoľujú, je jasná: Dokáže Európa ešte hájiť svoje vlastné záujmy, alebo sa už definitívne stáva iba sprostredkovateľom cudzej vôle?
