Sadnúť si na obed do reštaurácie v centre hlavného mesta by nemalo znamenať test dôstojnosti. A už vôbec by sa pohár vody nemal stať luxusným tovarom. Príbeh jednej ženy, ktorý sa objavil na sociálnej sieti Nekŕmte nás odpadom, vyvolal vlnu diskusie. Nielen o cenách v gastronómii, ale aj o slušnosti, ľudskosti a základnej pohostinnosti.
Drahý obed a ešte drahšia voda
Všetko sa to začalo obyčajným hladom. Žena si sadla do jednej z bratislavských reštaurácií, len pár metrov od ikonického Čumila. „Stoly, čo pamätajú Dzurindu, obrusy z polyesteru, jedálny lístok, kde kurací rezeň stojí ako večera v Paríži,“ opisuje ironicky svoj zážitok. Obedové menu za 14,90 € ešte ako-tak prijala, no to, čo nasledovalo, ju zaskočilo.
Keď si k jedlu slušne a s pokorou vypýtala pohár obyčajnej vody z vodovodu, odpoveď čašníčky bola mrazivá:
„Voda je za 2,90.“
Nie minerálka. Nie fancy citronáda. Len voda z ich kohútika. A hoci by sa mohlo zdať, že tri eurá nikoho nezruinujú, nejde o cenu – ide o princíp. „V Írsku mi vodu k jedlu dali automaticky. V Taliansku sa ani nespýtajú, rovno prinesú karafu. V Nemecku povieš leitungswasser a je vybavené,“ opisuje skúsenosti zo zahraničia.

Deväťeurový džbán vody ako symbol arogancie
Žena si spomenula aj na iný známy prípad, ktorý rovnako zdvihol tlak mnohým Slovákom – podnik Gurmánsky Grob zo Slovenského Grobu si podľa zverejneného bločku účtoval 9 eur za džbán vody z vodovodu. Zákazníci si objednali dva a platili 18 €. Takmer ako za fľašu vína.
„Toto už nie je gastronómia. Toto je zlodejina v rukavičkách,“ napísala autorka príspevku.
EÚ chce zmenu, no Slovensko stále váha
Európska únia nedávno navrhla iniciatívu, podľa ktorej by mali reštaurácie poskytovať vodu z vodovodu zadarmo alebo za symbolický poplatok. Dôvody sú jasné – ide nielen o šetrenie peňazí, ale aj zníženie spotreby plastových fliaš, ktoré znečisťujú planétu.
Na Slovensku však stále víťazí výhovorka: hygienické predpisy, drahé poháre, obsluha, servis. Niektoré podniky síce podľa Asociácie reštaurácií vodu dávajú zadarmo – najmä k menu – ale stále platí, že ak si v centre Bratislavy vypýtate čistú vodu, môžete sa stretnúť s pohŕdavým pohľadom.
Záver: Nie je to len o vode
Autorka príspevku sa napokon rozhodla tú drahú vodu odmietnuť. „Prišla som domov, pustila si z vodovodu čistú, studenú slovenskú vodu – a vypila ju s úctou k sebe aj svojej peňaženke,“ píše.
Jej príbeh nie je len o jednej objednávke. Je to príbeh o arogancii systému, o tom, ako sa aj pohár vody môže zmeniť na symbol spoločenského rozkladu. Voda by nikdy nemala byť luxus. Mala by byť základným gestom pohostinnosti. A reštaurácia, ktorá to nechápe, by sa mala vážne zamyslieť, či si ešte zaslúži toto označenie.