Z krajiny príležitostí sa podľa opozície stala krajina stagnácie. Podpredseda SaS a člen Výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič ostro kritizuje aktuálny stav slovenskej ekonomiky a politického vedenia.
Odvoláva sa pritom na rebríček prosperity od Slovenskej sporiteľne, kde Slovensko obsadilo nelichotivé 24. miesto spomedzi 27 krajín EÚ.
„Kedysi sme boli tatranský tiger. Dnes sme len topiaca sa mačka pri Rumunsku a Grécku,“ píše Viskupič v statuse na sociálnej sieti.
Rebríček podľa neho nehodnotí len ekonomické parametre, ale predovšetkým kvalitu života, podnikateľské prostredie, právny štát a perspektívu ďalšieho rozvoja.
Odborníci hovoria jasne, vláda mlčí
Viskupič vyzýva vládnych predstaviteľov, aby si konečne všimli varovania nielen od opozície, ale aj od ekonómov, bankárov a analytikov, ktorí upozorňujú na zlé smerovanie krajiny.
Slovenská sporiteľňa navyše podľa neho nepriniesla len kritiku, ale aj 9 konkrétnych oblastí, ktoré treba začať riešiť, ak chceme zabrániť ďalšiemu prepadávaniu:
- Jasná vízia rozvoja
- Reformy pre konkurencieschopnosť
- Efektívna konsolidácia a efektívny štát
- Ľudský kapitál a pracovný trh
- Právny štát a dôvera v inštitúcie
- Vzdelávanie a digitálne zručnosti
- Podpora podnikania a inovácií
- Výskum, vývoj a kapitálový trh
- Rovnosť príležitostí a podpora STEM odborov
Namiesto riešení – dane, byrokracia a úpadok dôvery
Podľa Viskupiča vláda v žiadnej z týchto oblastí neurobila za takmer dva roky nič. Namiesto systémových opatrení vraj prišli len:
- Vyššie dane a poplatky
- Byrokracia, ktorá láme rekordy
- Zhoršujúce sa výsledky školákov
- Klesajúca dôvera v inštitúcie
- Odliv podnikateľov a mladých ľudí
Jednou z najkritizovanejších noviniek je transakčná daň, ktorú mnohí považujú za nezmyselnú a škodlivú.
„Daň z toho, že si človek dovolí poslať výplatu zamestnancovi alebo uhradiť faktúru?“ pýta sa poslanec s iróniou.
Odchody mladých ako tichý protest
Zvlášť znepokojivý je podľa neho fakt, že mladí ľudia neodchádzajú zo Slovenska preto, že by nechceli žiť doma – ale preto, že ich k tomu tlačí realita.
„Rozhodnutia tejto vlády im berú motiváciu zostať, budovať si život, podnikať, pracovať.“
Na záver pridáva výstrahu pre premiéra: „Aby ste sa potom nečudovali, keď vám tá vaša renta nepríde. Lebo na ňu nebude mať kto robiť.“
