Ticho, ktoré zostalo po ňom: Veronika Cifrová Ostrihoňová prežíva druhú veľkú stratu v priebehu niekoľkých týždňov
Domov, ktorý kedysi napĺňal smiech, vôňa palaciniek a šum rozhovorov pri stole, je dnes o niečo tichší. Europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová sa počas krátkeho času musela rozlúčiť s dvoma ľuďmi, ktorí formovali jej detstvo, hodnoty aj pohľad na svet. Len pred pár týždňami navždy odišla jej babka. A teraz aj dedko.
O svoje emócie sa podelila verejne – ako to robí vždy, keď nejde len o politiku, ale o ľudskosť, ktorú nezmazali ani roky vo verejnom priestore.
Spomienky, ktoré zostávajú
„Dedko, ktorý ma o tretej v noci, keď som odmietala spať, hojdával na hojdačke…“ Tak sa začína srdcervúce vyznanie, ktoré Veronika zverejnila na sociálnej sieti. Nepôsobí ako smútočný oznam, ale ako osobná pocta človeku, ktorý ju držal za ruku v začiatkoch a teraz sa s ním musí navždy rozlúčiť.
Spomína na jeho rituály, drobné zvyky aj humor: palacinky so šľahačkou, praženicu „kedykoľvek počas dňa“, či pokus oklamať jej vegetariánstvo vetou: „To nie je mäso, Veronka, to je len slaninka.“ Boli to detaily, ktoré vytvárali bezpečný a láskavý svet, v ktorom vyrastala.
milovaný dotyk od dedka
Šimon – malá veľká opora
Keď prišiel čas poslednej rozlúčky, Veronika nebola sama. Po jej boku stál niekto, kto síce ešte len spoznáva život, no v tejto chvíli pochopil, čo znamená byť oporou.
„Keď som sa s dedkom Šankom – ako ho volali moje deti – lúčila, Šimonko sa odo mňa ani nepohol a celú dobu ma držal za ruku,“ napísala europoslankyňa. Jej malý syn tak v najťažšej chvíli nepotreboval slová – stačila jeho prítomnosť.
Bolestné, ale vďačné dni
Aj keď z jej slov cítiť smútok, Veronika hovorí aj o vďačnosti. Spomína na dcéry svojho dedka, ktoré sa oňho s láskou starali až do poslednej chvíle, aj na silu prítomnosti celej rodiny.
„Je to nesmierne bolestivé obdobie, no v tej bolesti je aj mnoho iných odtieňov – lásky, prítomnosti blízkych, krásnych spomienok… a najmä vďačnosti – za to, že ma tak dlho a tak láskavo sprevádzal životom,“ uviedla.
Odkaz, ktorý presahuje politiku
Na záver sa prihovorila aj svojim sledovateľom. Nie ako politička, ale ako človek, ktorý si uvedomuje krehkosť života.
„A áno, je to možno klišé – ale zrejme to najpravdivejšie: život je krehký a čas vzácny. Ak máte starých rodičov, ozvite sa im. Trávte čas s tými, ktorých ľúbite. Pestujte vzťahy. Lebo na konci dňa – a života – je to jediné, na čom naozaj záleží.“
Vo svete, kde sa často sústredíme na rýchlosť a výkon, zaznela z jej úst pripomienka, na čo by sme nemali nikdy zabudnúť – že láska, blízkosť a spomienky sú to, čo zostáva, aj keď človek odíde.
