Mal to byť deň osláv a pripomenutia života, ktorý zasvätil starostlivosti o druhých. Namiesto toho však 25. júla prišla správa, ktorá zasiahla celú zdravotnícku obec: vo veku 77 rokov zomrel profesor Ján Gajdošík, rešpektovaný všeobecný lekár a dlhoročný obhajca postavenia súkromných ambulancií. Jeho odchod zanechal za sebou ticho, aké zostáva po ľuďoch, ktorí menili systém aj srdcia.
Budovateľ, nie len pozorovateľ
Profesor Gajdošík patril medzi osobnosti, ktoré nepísali históriu medicíny len v ambulanciách, ale aj na systémovej úrovni. Bol zakladateľom Asociácie súkromných lekárov SR a medzi rokmi 2000 – 2004 zastával funkciu prezidenta Slovenskej lekárskej komory.
Svoju odbornosť prinášal aj do regionálnych štruktúr – bol aktívny v Regionálnej komore v Nitre aj v Subregionálnej v Nových Zámkoch. Vždy tvrdil, že kvalitná medicína začína tam, kde sa pacient cíti vypočutý.
Lekár, ktorý mal viac než stetoskop
Pacienti si profesora Gajdošíka pamätajú ako niekoho, kto nevidel len diagnózu, ale celého človeka. Jeho meno bolo synonymom dôvery a istoty, že ak niekto pomôže, bude to on.
Asociácia súkromných lekárov pri spomienke na neho vyzdvihla jeho odborné schopnosti aj vzácnu schopnosť zostať človekom – aj v časoch, keď systém zatváral dvere pred lekármi prvého kontaktu.
Spomienky, ktoré zostanú
Správa o úmrtí profesora Gajdošíka vyvolala vlnu reakcií nielen v odbornej obci, ale aj medzi jeho pacientmi a kolegami. Mnohí cítili potrebu verejne vyjadriť svoj smútok a vďaku.
„Bol to jeden z posledných lekárov, ktorý si pamätal, že pacient nie je len diagnóza,“ napísala na sociálnej sieti Marika. „Naučil ma viac než len medicínu – naučil ma ľudskosti.“
Jozef D. z Nových Zámkov, ktorý bol jeho pacientom viac než dve desaťročia, si spomína na chvíle, keď mu profesor zachránil život. „Nikdy nezabudnem, ako mi v ambulancii povedal: ,Pán Jozef, s týmto už idete rovno na urgent.‘ O dve hodiny som bol operovaný. Taký inštinkt nemá každý.“
Podobne vníma jeho odkaz aj sestra Helena Záhorská, „V jeho prítomnosti ste sa cítili pokojne, aj keď ste mali za sebou najťažší deň. Bol to lekár, pri ktorom ste vedeli, že ste v správnych rukách. A človek, pri ktorom ste cítili, že vám verí,“ napísala vo svojom príspevku.
Odchod, ktorý zabolí
Je symbolické, že zomrel práve v deň svojich narodenín. Ako by sa jeho život uzavrel rovnako presne, ako bol celý – premyslený, poctivý, oddaný druhým. Jeho rukopis ostane nielen v zápisniciach komory, ale najmä v spomienkach pacientov, kolegov a žiakov.