Predstava pokojného dôchodku s finančnou istotou je pre mnohých Slovákov len vzdialenou ilúziou. Nový medzinárodný prieskum odhalil, že väčšina obyvateľov Slovenska nie je pripravená na obdobie po ukončení pracovného života. Čo je horšie, nevedia ani odhadnúť, koľko peňazí by na takýto život potrebovali.
Alarmujúce výsledky v európskom porovnaní
Slovensko sa ocitlo takmer na chvoste rebríčka dôchodkovej pripravenosti. Index, ktorý hodnotí finančné povedomie a reálne kroky na zabezpečenie príjmov v starobe, dosiahol len 4,3 bodu z 10 – menej než medzinárodný priemer 4,8.
Lepšie sú na tom nielen ekonomicky silnejšie štáty ako Holandsko, ale aj susedné Česko, ktoré sa zaradilo medzi tri najlepšie pripravené krajiny.
Odborníci zo skupiny NN upozorňujú, že len 14 % Slovákov vie, akú sumu bude na dôchodku potrebovať, a ešte menej – iba 12 % – má prehľad, koľko by si mali mesačne odkladať. Reálne to robí len 11 % opýtaných.
Sebavedomie bez krytia skutkami
Paradoxne, až 40 % respondentov je presvedčených, že má dobré znalosti o dôchodkoch. Ďalších 30 % si myslí, že má aspoň základné vedomosti. No tieto vedomosti sa len zriedka pretavia do konkrétnych krokov – úspor či investícií, ktoré by im v budúcnosti zabezpečili dôstojný život.
Najlepšie pripravení sa cítia ľudia vo veku 55 až 65 rokov, osoby s vyšším vzdelaním a tí, ktorí už disponujú úsporami. Väčšina Slovákov sa však začne sporiť až po 34. roku života, čo je síce medzinárodný priemer, no stále príliš neskoro na pohodlný odchod do penzie.
Druhý a tretí pilier ako šanca na záchranu
Slovensko patrí k štátom, kde je druhý pilier – forma súkromného dôchodkového sporenia – relatívne dobre rozvinutý. Indexové dôchodkové fondy ponúkajú možnosť dlhodobého zhodnotenia úspor, no len tí, ktorí sporia dostatočne a pravidelne, z neho v budúcnosti výrazne profitujú.
Finanční experti odporúčajú nezostávať iba pri druhom pilieri, ale zvážiť aj tretí – dobrovoľné príspevky, často s podporou zamestnávateľa. Tento doplnkový zdroj príjmu môže byť rozhodujúcim faktorom medzi skromnou a dôstojnou starobou.
Chceme odísť skôr, no bez rezerv
Prieskum odhalil aj ďalší zaujímavý rozpor: Slováci by chceli ísť do dôchodku už vo veku 59 rokov, teda o rok a pol skôr než je svetový priemer. No reálne kroky, ktoré by tento cieľ umožnili, robí len menšina.
Odborníci varujú: bez zvýšenia finančného povedomia, dôslednej investičnej stratégie a systematického sporenia zostane Slovensko v oblasti dôchodkov aj naďalej jednou z najmenej pripravených krajín Európy.
