V peňaženkách pribudlo, no nákupné tašky sú prázdnejšie. Slováci dnes dosahujú rekordné príjmy, no čoraz častejšie pociťujú, že im peniaze akosi nestačia. Za priemernou mzdou sa skrýva iný príbeh – o inflácii, drahých potravinách a narastajúcom pocite, že aj napriek číslam sa žije ťažšie.
Viac peňazí, menej istoty
Slovenská ekonomika zažila v posledných rokoch turbulentné obdobie. Priemerná mzda dosiahla historickú hranicu 1 430 eur mesačne, čo predstavuje takmer 10-percentný nárast oproti predchádzajúcemu roku. No tento optimizmus na výplatných páskach naráža na tvrdú realitu obchodov a faktúr.
Rast cien totiž dramaticky predbieha rast platov. Inflácia v úvode roka atakovala hranicu 15,4 %, čím prakticky „zjedla“ všetky mzdové prírastky. Ani jej následné spomalenie v lete neprinieslo úľavu – v decembri opäť vyskočila nad 4 %.
Reálny rast? Len na papieri
Odborné predpovede pre rok 2025 počítajú s nárastom miezd o približne 5,5 %, no po zohľadnení inflácie zostáva skutočný reálny prírastok iba okolo jedného percenta. A to je málo na to, aby ľudia pocítili zmenu v každodennom živote.
Firmy pritom čelia nedostatku pracovnej sily a lákanie vyššími platmi sa stalo štandardom, no rastúce ceny energií, potravín a služieb akýkoľvek zisk v očiach zamestnancov neutralizujú. Zarábať viac dnes neznamená mať viac.
Kto zarába viac a kto menej
V rámci EÚ sa Slovensko stále drží v dolnej polovici mzdového rebríčka. Kým priemerný plat podľa Eurostatu dosahuje na Slovensku 1 583 eur, v Česku už prekračuje 2 000 eur a v Rakúsku je trojnásobne vyšší – cez 4 500 eur mesačne.
Naopak, Bulharsko a Maďarsko ostávajú pod slovenskou úrovňou. No pohľad na ceny v regióne odhaľuje ďalší problém: Slováci platia za základné potraviny o 25 % viac ako Poliaci a o 17 % viac ako Česi. Dočasné zníženie DPH síce prinieslo krátkodobú úľavu, no zvýšenie základnej sadzby na 23 % tento efekt rýchlo vymazalo.
Budúcnosť plná neistoty
Hoci zamestnávatelia deklarujú snahu pokračovať vo zvyšovaní platov, neistota okolo vývoja cien pretrváva. Inflácia zostáva nevyspytateľná, a kým sa nezastaví prudký rast cien energií a potravín, kúpna sila domácností sa bude ďalej oslabovať.
Zamestnanci tak žijú v paradoxnej situácii: zarábajú viac než kedykoľvek predtým, no zároveň si môžu dovoliť menej. Tento rozpor sa najvýraznejšie prejavuje pri výdavkoch na základné potreby – bývanie, potraviny, lieky.
Slováci tak stoja pred otázkou, ktorá sa nedá vyjadriť len číslami: K čomu sú historicky najvyššie platy, ak ich každodenný život sprevádza pocit finančného nedostatku?
