V utorkový podvečer sa na východnom Slovensku zatiahlo nebo o čosi ťažšie. V tichosti, no s hlbokým odkazom vo svojom živote, odišiel mitroforný protojerej Ladislav Bilý, jeden z najrešpektovanejších duchovných Pravoslávnej cirkvi na Slovensku. Vo veku 77 rokov sa jeho pozemská púť skončila – no spomienky, ktoré po sebe zanechal, zostávajú v stovkách veriacich, ktorých životov sa dotkol.
Kňaz, ktorý spájal dôstojnosť s ľudskosťou
Bilý dlhé roky pôsobil ako kancelár Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi v Prešove a zároveň ako duchovný správca chrámu svätých apoštolov Petra a Pavla v Trebišove. Bol nielen kňazom s autoritou, ale aj pastierom, ktorý rozumel životu svojich veriacich – ich obavám, radostiam i tichým modlitbám píše kosicak.sk.
Jeho odchod oznámila verejnosti Michalovsko-košická pravoslávna eparchia, ktorá ho označila za „služobníka Božieho, ktorý celý svoj život zasvätil službe viere, spoločenstvu a pravde“.
foto: Dobré správy z Trebišova
Ľudia spomínajú s láskou aj pokorou
Správa o jeho úmrtí vyvolala vlnu sústrasti. Pod príspevkom na sociálnej sieti sa v priebehu niekoľkých hodín objavili desiatky reakcií. A každá z nich niesla osobnú spomienku.
🗨️ „Bol to človek, ktorého ste si nevážili len preto, že nosil reverendu. Bol výnimočný aj v tichu, aj v slove,“ napísal Štefan, jeden z veriacich z Trebišova.
🗨️ Zuzana, ktorá ho poznala ako kazateľa, uviedla: „Jeho slová si nosím v pamäti dodnes. Hovoril o viere tak, že ste jej chceli veriť ešte viac.“
🗨️ A ďalší z komentujúcich, pán Ján, jednoducho dodal: „Stratili sme človeka, ktorý rozumel nielen liturgii, ale aj obyčajnému ľudskému smútku. Česť jeho pamiatke.“
Posledná rozlúčka v duchu viery
S Ladislavom Bilým sa jeho blízki, spolubratia v duchovnej službe aj veriaci rozlúčili v piatok dopoludnia. Telesné pozostatky boli uložené na cintoríne v Zemplínskom Hradišti, obci, s ktorou bol úzko spätý.
Obrad sa niesol v duchu pravoslávnej liturgie a podľa účastníkov bol naplnený pokojom, dôstojnosťou a úctou k človeku, ktorý stelesňoval vieru v jej najčistejšej podobe.
Aj keď mitra a kríž už nebudú zdobiť jeho hruď, spomienka na otca Ladislava Bilého bude v duchovnom živote východného Slovenska rezonovať ešte dlho. Odišiel ticho – ako sa na veľkých mužov patrí. Ale jeho stopa ostala hlboká.
