Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov sa opäť snažil upokojiť obavy, že Moskva pripravuje ďalší vojenský konflikt. Na bezpečnostnej konferencii v Minsku vyhlásil, že Rusko „nemá v úmysle útočiť“ na žiadnu krajinu Európskej únie ani NATO. Slová, ktoré mali znieť ako záruka mieru, však v Európe vyvolali skôr pochybnosti než pokoj. Presne rovnaké vyhlásenia totiž Lavrov dával aj krátko pred inváziou na Ukrajinu v roku 2022.
Kritika NATO a „zabudnuté sľuby“
V prejave pred zástupcami Bieloruska Lavrov opäť obvinil Západ, že rozširovaním Severoatlantickej aliancie porušuje dávne dohody. Tvrdil, že západní lídri kedysi sľúbili Moskve, že NATO sa „neposunie ani o krok na východ“.
Ruský minister zahraničných vecí obvinil členské štáty Aliancie, že svojou politikou posilňujú vlastnú bezpečnosť „na úkor iných“ a usilujú sa o „regionálnu a globálnu dominanciu“. Zároveň vyzval na rešpektovanie suverenity a medzinárodných záväzkov – paradoxne v čase, keď Rusko vedie vojnu, ktorú samo nazýva „špeciálnou operáciou“.
Tvrdenia, ktoré sa opakujú
Lavrovovo uistenie o „mierových úmysloch“ neznie na Západe presvedčivo. V januári 2022, len pár týždňov pred útokom na Ukrajinu, podobne odmietal, že by sa Rusko chystalo na inváziu. Po rokovaní s americkým ministrom zahraničia v Ženeve vtedy povedal, že „Moskva nemá žiadne plány na vojenský zásah“. O niekoľko týždňov neskôr už však ruské tanky smerovali na Kyjev.
Aj po začiatku vojny Lavrov trval na tom, že Rusko „nezaútočilo“, ale len spustilo „špeciálnu vojenskú operáciu“. Tieto tvrdenia dnes mnohým pripomínajú rovnaký vzorec – najprv popieranie, potom útok.
Mýtus o prísľuboch NATO
Lavrovove slová o „porušenej dohode“ o nerozširovaní NATO historici dlhodobo spochybňujú. Žiadny takýto záväzok nebol nikdy súčasťou oficiálnej zmluvy medzi Moskvou a Západom.
Podľa amerického historika Marka Kramera ide o dlhoročný mýtus, ktorý Kremeľ používa ako ospravedlnenie svojej expanzívnej politiky. „Rusi si vytvorili príbeh, že ich Západ oklamal, hoci žiadna dohoda o zastavení rozširovania Aliancie neexistovala,“ pripomína Kramer v jednom z rozhovorov pre Harvard University.
Staré slová, nová realita
Lavrovovo „mierové“ vyhlásenie tak zapadá do známej schémy ruskej diplomacie – zdanlivo umiernené reči smerom navonok, sprevádzané hrozbami a útokmi dovnútra. Európske krajiny preto tieto slová prijímajú s veľkou opatrnosťou.
Zatiaľ čo Moskva hovorí o rešpekte a spolupráci, jej armáda pokračuje v útokoch na ukrajské mestá a Kremeľ otvorene podporuje protivládne režimy v regióne. A tak aj Lavrovovo „Európu nenapadneme“ znie viac ako politická kulisa než úprimné uistenie.
