Na slovenskej politickej scéne sa čoraz zreteľnejšie črtá postava, ktorá by v očiach verejnosti mohla prevziať premiérsku funkciu. Nie je to však súčasný predseda vlády Robert Fico.
Najnovší prieskum agentúry Ipsos pre Denník N ukazuje pre mnohých prekvapivý výsledok – najprijateľnejším kandidátom na premiéra je bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok, ktorý dokázal osloviť nielen svojich voličov, ale aj časť nerozhodnutých.
Výsledky prieskumu zároveň odhaľujú zaujímavý obraz: niektorí politici majú síce širokú podporu, no zároveň čelia extrémnemu odmietaniu. Politická mapa Slovenska tak nepôsobí ako súvislé spektrum, ale skôr ako ostré vrcholy a hlboké priepasti preferencií.
Korčok si získal voličov aj váhajúcich
Podľa dát Ipsosu označilo Ivana Korčoka za prijateľného premiéra 36 percent respondentov. Z toho presne polovica (18 %) ho vníma ako „úplne prijateľného“ a ďalších 18 % ako „skôr prijateľného“. Práve kombinácia vyššej podpory a nižšej miery odmietania ho vyniesla na prvú priečku rebríčka – pred Michala Šimečku aj Roberta Fica.
Korčok profituje najmä z dôvery časti nerozhodnutých voličov. V čase, keď aktuálna vláda stráca podporu, môže byť práve schopnosť osloviť širšie spektrum kľúčovým faktorom. „Korčok má najvyšší podiel voličov, ktorí si ho vedia predstaviť ako premiéra, no zároveň nižší podiel tých, ktorí ho odmietajú úplne,“ uvádza Denník N.
Silné druhé miesto pre Šimečku
Len tesne za Korčokom sa v prieskume umiestnil Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska, ktorého by na čele vlády prijalo 33 % opýtaných. Pätnásť percent respondentov ho označilo za „úplne prijateľného“ a 18 % za „skôr prijateľného“.
Hoci za Korčokom mierne zaostáva, jeho pozícia je stabilná a signalizuje rastúcu dôveru medzi mladšími a mestskými voličmi.
Fico zostáva polarizujúcou postavou
Robert Fico síce v prieskume dosiahol 30 % prijateľnosti, no sprevádza ho úplne iný fenomén – rekordne vysoká miera odmietania. Až 46 % respondentov ho považuje za „úplne neprijateľného“. Takéto čísla potvrdzujú výraznú polarizáciu spoločnosti okolo jeho osoby a ukazujú limity jeho potenciálneho rastu mimo pevného voličského jadra.
Ódor si udržal obraz odborníka
Na tretej priečke skončil bývalý dočasný premiér Ľudovít Ódor, ktorého by na čele vlády prijalo 31 % opýtaných. Šestnásť percent ho označilo za úplne prijateľného, pätnásť percent za skôr prijateľného. Napriek tomu, že už nie je aktívnym politickým hráčom, verejnosť si stále spája jeho meno s obdobím stabilizácie a odbornosti.
Na opačnom póle sú mená zo Smeru
Úplne odlišný obraz ponúkajú výsledky Roberta Kaliňáka a Tibora Gašpara. Kaliňáka odmieta 46 % opýtaných, prijateľným premiérom by bol len pre 26 %. Gašpara považuje za úplne neprijateľného 40 % a len pätina ľudí by si ho vedela predstaviť vo funkcii predsedu vlády. Tieto čísla ukazujú, že pre časť verejnosti sú predstavitelia Smeru nedôveryhodní aj mimo samotného Roberta Fica.
Stranícke preferencie: náskok Progresívneho Slovenska sa prehlbuje
Súčasťou prieskumu bol aj volebný model z konca septembra. Progresívne Slovensko by podľa Ipsosu získalo 22,8 % hlasov, čo znamená náskok viac než štyroch percentuálnych bodov pred Smerom, ktorý klesol na 18,4 %.
Podpora Hlasu pokračuje v ústupe – v modeli dosiahol len 8,3 %. Do parlamentu by sa podľa prieskumu dostali ešte SaS (7,7 %), Slovensko (7,3 %) a KDH (6,8 %). Pod hranicou zostávajú Demokrati, Sme rodina, Aliancia a SNS.
