Slovenské ľudové piesne dostali vďaka nej miesto v rozhlasových archívoch. Darina Laščiaková nebola iba speváčkou. Desaťročia zaznamenávala tradičnú hudbu a pomáhala ju uchovať pre ďalšie generácie. Výrazná osobnosť slovenského folklóru zomrela 12. augusta 2026 vo veku 94 rokov.
Z Oravy si odniesla lásku k piesňam
Laščiaková sa narodila 23. novembra 1931 v Tvrdošíne. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského študovala hudobnú vedu a národopis. Už ako študentka pôsobila v Lúčnici.
Verejnosť ju poznala najmä vďaka nezameniteľnému hlasu a interpretácii ľudových piesní. Jej význam však siahal oveľa ďalej než na koncertné pódiá.
Za piesňami chodila priamo medzi ľudí
Od roku 1961 pracovala v Československom rozhlase v Bratislave. Pripravovala relácie venované tradičnej kultúre a ľudovej hudbe. Medzi najznámejšie patril cyklus Hory, ľudia a pieseň.
Za piesňami cestovala priamo do slovenských regiónov. Rozhlas tak získaval nahrávky priamo z miest, kde tradície stále žili.
Jej spev sa objavil v množstve rozhlasových a televíznych nahrávok. Získala tiež tri zlaté a jednu striebornú medailu na medzinárodnej súťaži rozhlasových nahrávok ľudovej hudby.
Jej hlas poznali celé generácie
Laščiaková účinkovala aj vo filmoch Balada o Vojtovej Maríne, Kubo či Môj vienok zelený. Publikum si ju spájalo najmä s piesňami z rodnej Oravy.
V roku 1975 získala titul zaslúžilej umelkyne. Neskôr pribudli ďalšie významné ocenenia za jej celoživotný prínos slovenskej kultúre.
Prezident pripomenul jej odkaz
Na jej úmrtie reagoval aj prezident Peter Pellegrini. Laščiakovú označil za jednu z najvýraznejších osobností slovenského folklóru.
„Jej nezameniteľný hlas však zostane zachovaný v nahrávkach,“ uviedol prezident.
Práve tie dnes pripomínajú, prečo bola práca Dariny Laščiakovej taká dôležitá. Nezachoval sa v nich iba jej hlas, ale aj kus slovenských piesní a tradícií.
