Od januára 2026 sa výplatné pásky Slovákov zmenia. Vláda spúšťa tretí konsolidačný balíček, ktorý má zalepiť dieru v štátnych financiách – no zaplatia ho zamestnanci, podnikatelia aj živnostníci. Vyššie odvody, nové daňové pásma a prísnejšie podmienky pri bonusoch na deti znížia čistý príjem väčšiny domácností.
Viac na odvody, menej do peňaženky
Jednou z najcitlivejších zmien je zvýšenie zdravotných odvodov. Od roku 2026 budú zamestnanci namiesto 4 % platiť 5 % zo svojej mzdy. Na prvý pohľad ide o jedno percento navyše, no v praxi to znamená citeľný rozdiel.
Zamestnanec s hrubou mzdou 1 500 eur po novom odvádza mesačne 75 eur namiesto 60, čo je ročne o 180 eur viac.
Menší dopad má mierne zvýšenie nezdaniteľného minima – z 479,48 na 497,23 eura mesačne. To síce čiastočne zníži daňovú povinnosť, ale celkový efekt nezachráni: človeku s platom 1 500 eur klesne čistá mzda približne o 12 eur mesačne. Pri vyšších príjmoch budú straty ešte výraznejšie.
Nové daňové pásma: bohatší zaplatia viac
Zmeny sa dotknú aj dane z príjmu. K doterajším sadzbám 19 % a 25 % pribudnú ďalšie dve – 30 % a 35 %. Daňový systém zostáva progresívny, no hranice sa posúvajú.
Príjem do 4 308 eur zostane v najnižšej sadzbe, časť nad túto hranicu až do 5 875 eur sa zdaní 25 %. Nad 5 875 eur prichádza 30 % sadzba a všetko nad 7 302 eur sa bude zdaňovať až 35 %.
V praxi to znamená, že ľudia s príjmom nad 7-tisíc eur mesačne pocítia pokles čistej mzdy najviac. Vláda však tvrdí, že ide o spravodlivé nastavenie – vyššie dane majú niesť tí, ktorí zarábajú viac.
Menej na deti, viac pre štát
Zmeny zasiahnu aj rodiny. Daňový bonus na dieťa sa síce zachová, no jeho výška sa bude prísnejšie odvíjať od veku potomkov.
Na deti do 15 rokov zostane 100 eur mesačne, od 15 do 18 rokov 50 eur. Ak dieťa počas roka dovŕši 15 či 18 rokov, rodič automaticky stratí časť nároku – a teda aj 50 až 100 eur z mesačného príjmu.
Živnostníci bez výnimky
Na rane sú aj samostatne zárobkovo činné osoby. Minimálne odvody im vzrastú na 425 eur mesačne. Navyše sa skracujú odvodové prázdniny pre začínajúcich podnikateľov – z takmer dvoch rokov len na päť mesiacov.
Pribudne aj nový mikroodvod vo výške približne 131 eur, ktorý sa dotkne ľudí s nízkym alebo nepravidelným príjmom zo živnosti.
Prečo vláda pritvrdzuje
Kabinet argumentuje nutnosťou zastaviť rast verejného dlhu a deficitu, ktoré sa aktuálne pohybujú na úrovni 5 až 6 % HDP. Nové opatrenia majú štátu priniesť miliardy, ktoré pomôžu stabilizovať rozpočet a znížiť úroky z dlhu.
Balíček však nezasahuje len do výplat. Počíta sa aj so zvýšením odvodových stropov pre vysokopríjmové skupiny, zrušením výnimiek pri dohodách, reformou dane z nehnuteľností podľa trhovej hodnoty, vyššími spotrebnými daňami na tabak a alkohol a dokonca aj s povinnosťou prijímať bezhotovostné platby vo všetkých prevádzkach.
Zmeny sa dotknú aj zamestnávateľov: tí budú po novom hradiť prvých 14 dní PN namiesto desiatich.
Čo z toho majú občania?
Konsolidácia má štátu pomôcť, no bežní zamestnanci na nej prerobia. Aj keď ide o kroky smerujúce k zdravším verejným financiám, väčšina domácností pocíti, že na účte im zostane menej.
Vláda sľubuje, že reformy prinesú stabilitu a menší tlak na dlh. Pre ľudí to však bude znamenať jediné – rok 2026 začne nižšou výplatou.
