Tri mesiace po čelnej zrážke rýchlikov pri Jablonove nad Turňou sa časť zranených pasažierov namiesto návratu do bežného života ocitá v administratívnom bludisku. Štát síce sľúbil jednorazové odškodnenie, no v praxi o jeho výške nerozhoduje to, ako sa človek cíti dnes, ale záznam v zdravotnej dokumentácii z prvých hodín po nehode.
Jednou z cestujúcich je pani Veronika. Po nehode skončila s poranenou pečeňou, hrudníkom, kolenom aj rebrami a viac než mesiac chodila o paličke.
Keď sa jej zdravotný stav počas Vianoc zhoršil a v bruchu sa objavila tekutina, obrátila sa na dopravcu s doplnením údajov. Odpoveď ju zaskočila: namiesto očakávaných 10-tisíc eur jej priznali len 3-tisíc – sumu určenú pre ľahké zranenia informujú správy.stvr.sk.
Rozhoduje nemocnica, nie dopravca
Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), ktorá peniaze vypláca, zdôrazňuje, že sama zdravotný stav neposudzuje. Podľa hovorcu Jána Bačeka dopravca iba spracúva informácie, ktoré dostane zo zdravotníckych zariadení.
Kľúčovým kritériom je tzv. triážna kategória – teda zaradenie pacienta podľa závažnosti zranení. Ministerstvo zdravotníctva však upozorňuje na dôležitý detail: rozhodujúce nie je hodnotenie záchranárov na mieste nehody, ale kategória, ktorú pacient dostane až v nemocnici.
Práve tu vzniká problém. Ak sa zdravotné komplikácie objavia neskôr, systém s nimi automaticky neráta.
Zhoršenie stavu? Najprv nový záznam
Rezort dopravy pripúšťa, že následky nehody sa môžu prejaviť s odstupom času. Podľa hovorkyne Petry Poláčikovej však musí byť každé zhoršenie oficiálne zaznamenané zdravotníckym zariadením ako následok konkrétnej udalosti. Bez takejto aktualizácie údajov ZSSK nemôže výšku príspevku prehodnotiť.
Inými slovami: ak pacient neprinesie nový zápis z nemocnice, systém ho na vyššiu kompenzáciu nepustí – bez ohľadu na to, ako veľmi sa jeho stav zmenil.
Zdravotnícka skupina AGEL, pod ktorú patrí aj nemocnica, potvrdzuje, že dopravcovi posiela údaje zo zdravotnej dokumentácie v súlade s legislatívou. Individuálne prípady však nekomentuje.
Jednorazová pomoc má pevné hranice
Štát nastavil po nehode rámec odškodnenia od 3-tisíc eur pri ľahkých poraneniach až po 20-tisíc eur pri ťažkých. Ide o jednorazový finančný príspevok, nie o náhradu škody v plnom rozsahu. Ďalšie nároky si musia poškodení uplatňovať samostatne.
Podľa ZSSK dostala odškodné už takmer polovica zranených, celkovo v objeme približne 600-tisíc eur. Prípady ako ten Veronikin však ukazujú, že systém je nastavený skôr na rýchle uzavretie udalosti než na dlhodobé sledovanie zdravotných následkov.
Pre cestujúcich to znamená jediné: ak sa ich stav po nehode zmení, musia sa aktívne vrátiť do nemocnice a žiadať nový zápis. Inak o výške ich „bolesti“ rozhodne starý papier z prvého dňa.
