Terapeutická miestnosť v leopoldovskej väznici mala pomáhať zvládať psychickú záťaž ľudí odsúdených na doživotie. Namiesto toho vyvolala ostrú politickú reakciu a otvorila otázku, kde sú hranice trestu. Projekt Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) sa stal terčom ministra Rudolfa Huliaka (Strana Vidieka), ktorý hovorí o nemorálnosti a žiada jeho zrušenie píšu topky.sk.
„Mne sa asi sníva“
ZVJS v ústave Leopoldov v roku 2024 zriadil multisenzorickú terapeutickú miestnosť typu Snoezelen určenú najmä pre oddiel doživotných trestov. Priestor pracuje so svetlom, zvukom, dotykom a vôňami, cieľom je znižovať napätie a agresivitu u odsúdených.

Minister Rudolf Huliak reagoval po zverejnení fotografií miestnosti ostro. „Mne sa asi sníva!“ odkázal na sociálnych sieťach.
Podľa neho ide o úplne scestné nastavenie priorít štátu.
„Autistické deti často nemajú prístup k takejto terapii, alebo ich rodičia musia za pomoc platiť. Ale z našich daní financujeme multisenzorické miestnosti pre doživotne odsúdených vrahov. Väzenie nie je hotel ani wellness. Trest má byť trestom, nie komfortom. Ak má štát peniaze na terapeutické miestnosti, musia ísť v prvom rade deťom, ktoré pomoc skutočne potrebujú, nie zločincom odsúdeným na doživotie. Zrušte to, je to nemorálne a neprípustné,“ vyhlásil minister.

ZVJS: nejde o komfort, ale o prevenciu
Zbor väzenskej a justičnej stráže tvrdí, že projekt nemá nič spoločné so zvyšovaním pohodlia väzňov. Terapeutická miestnosť má podľa neho slúžiť na stabilizáciu psychického stavu odsúdených, prevenciu sebapoškodzovania a znižovanie rizika konfliktov v prostredí, ktoré je dlhodobo podnetovo chudobné.
ZVJS zároveň upozorňuje na starnutie väzenskej populácie, najmä medzi doživotne odsúdenými. Podporné aktivity majú pomáhať udržať základné kognitívne a pohybové schopnosti, čo má priamy vplyv aj na bezpečnosť personálu a samotných ústavov.
Reakciu na kritiku zbor zhrnul stručne: miestnosť vznikla svojpomocne, bez externých dodávateľov a s minimálnymi nákladmi, pričom terapeutické aktivity zabezpečuje interný odborný personál v rámci bežnej pracovnej náplne.
Deti verzus väzni?
ZVJS priznáva, že dostupnosť terapií pre deti s autizmom je na Slovensku problémom. Odmieta však porovnávanie týchto skupín.
Podľa zboru ide o dve rozdielne oblasti zodpovednosti štátu – zatiaľ čo pomoc deťom patrí do zdravotnej a sociálnej politiky, väznice musia zabezpečiť humánne a zákonné podmienky pre ľudí, nad ktorými má štát úplnú kontrolu.

Podporné opatrenia vo väzniciach označuje zbor za štandard modernej penitenciárnej praxe, vyplývajúci aj z medzinárodných záväzkov Slovenska.
Spor o to, čo má trest znamenať
Prípad z Leopoldova tak prerástol jednu terapeutickú miestnosť. Na jednej strane stojí minister Rudolf Huliak, ktorý hovorí o „wellnesse pre vrahov“ a žiada zásah štátu. Na druhej ZVJS, ktorý upozorňuje na prevenciu krízových situácií a ochranu zdravia.
Debata sa dnes nevedie len o Snoezelene, ale o samotnej filozofii výkonu trestu: má byť väzenie výlučne miestom represie, alebo aj priestorom, kde štát zabraňuje psychickému rozpadu ľudí, ktorých odsúdil na život za mrežami?

