Keď kariéra ustúpi zdraviu
Ešte pred pár rokmi bol neustále na pľaci. Dnes si Roman Luknár vyberá, či vôbec prijme ponuku. Nie preto, že by nemal záujem o herectvo, ale preto, že jeho telo už diktuje iné pravidlá. Práca pred kamerou sa preňho zmenila z vášne na rozhodovanie medzi vyčerpaním a pokojom.
Herec, ktorý si prešiel domácou aj zahraničnou kariérou, dnes otvorene hovorí, že natáčanie preňho znamená skôr záťaž než radosť. A to zásadne mení jeho prístup k profesii, ktorá ho preslávila povedal pre 360ka.sk.
Choroba, ktorá prišla potichu
Zlom nastal v roku 2020. Náhly pád a strata schopnosti chodiť odhalili diagnózu, ktorá bola podľa lekárov prítomná už roky – roztrúsená skleróza. Ochorenie, ktoré postupne poškodzuje nervový systém, zásadne ovplyvnilo jeho každodenné fungovanie.
K tomu sa pridali aj ďalšie zdravotné problémy. Strata zraku na jedno oko ho prinútila opustiť divadlo a dva infarkty definitívne zmenili jeho životný rytmus. Z herca, ktorý bol zvyknutý na tempo produkcie, sa stal človek, ktorý musí energiu dávkovať.
Dnes je oficiálne stopercentným invalidom.
Herectvo ako remeslo, nie vášeň
Luknár otvorene priznáva, že jeho pohľad na profesiu sa posunul. Kedysi túžil po výrazných úlohách, dnes ich skôr odmieta. Nakrúcanie je preňho fyzicky náročné a psychicky vyčerpávajúce.
„Herectvo spočíva v tom, ako presvedčivo vie človek klamať,“ povedal v jednom z rozhovorov – veta, ktorá naznačuje aj jeho dnešný odstup od profesie.
Prácu prijíma najmä z praktických dôvodov. Finančný aspekt zohráva väčšiu rolu než umelecké ambície.
Rodina namiesto reflektorov
Významnú časť života strávil v zahraničí, najmä v Španielsku. S bývalou manželkou prežil viac než dve desaťročia a majú spolu dvoch synov. Po návrate na Slovensko sa ich vzťah skončil, no rodina ostáva dôležitou súčasťou jeho života.
Jeho synovia dnes žijú v Madride a práve vzťah s nimi patrí medzi priority, ktoré nahradili pracovné ambície.
Pokoj ako nová hodnota
Herec, ktorého si diváci pamätajú z filmov ako Záhrada či Lidice, dnes nehovorí o návratoch ani veľkých projektoch. Hovorí o pokoji. O tempe, ktoré si môže dovoliť.
Zdravie sa preňho stalo hlavným kritériom všetkého ostatného. A hoci sa pred kameru ešte občas postaví, už to nie je stred jeho sveta.
„Teraz žijem pokojnejšie – a tak mi je dobre,“ konštatuje.
