V roku 1922 sa Američanke Emme Reed z Washingtonu podarilo získať patent na nezvyčajné zariadenie nazvané „prenosná klietka“. Bolo to vynájdené len pozitívnym účelom, no aj napriek všetkej snahe sa klietky stali nočnou morou pre všetky matky.
Začiatkom 20. storočia sa začalo budovať čoraz viac a viac mrakodrapov, čo bolo sprevádzané nie príliš logickým plánovaním mesta.
Obyvatelia výškových budov síce mali miesto na bývanie, no okolie nebolo vhodné na prechádzky s malými deťmi.
Emma Reed žila v jednej z takýchto budov, keď sa po prvýkrát stala matkou. Zaujímala sa o prácu pediatra menom Luther Emmett Holt, o ktorej dúfala, že jej pomôžu lepšie pochopiť materstvo.
Jej nápad podporil aj štát istou dávkou finančnej dotácie. Mnohé príbytky si tak domov zadovážili klietky pre deti.
Vláda bola toho názoru, že ide o jednoduchšie riešenie, ako hľadať miesto na parky, detské ihriská a aleje v plne zastavaných oblastiach. To vytvorilo ilúziu o tom, že je problém vyriešený.
Klietka bola celkom priehľadná, dieťa v nej bolo zatvorené, okrem tej strany, ktorá bola najbližšie k oknu.
Zatiaľ čo boli matky zaneprázdnené, ich deti boli v klietkach a pozorovali okolitý šum mesta. Podľa oficiálnej propagandy si užívali slnečné lúče a z pobytu v budove tak mali úžitok nielen deti, ale aj ich matky.
Keď sa ošiaľ s klietkami v USA skončil, trend s nimi sa potom presunul do Európy. Našťastie, rodičia sa toho poveľkom boome tiež začali zbavovať. Zhodli sa na tom, že klietky nespĺňajú všetky požadované funkcie. Namiesto toho, aby boli deti zdravšie vďaka pobytu na čerstvom vzduchu, začali trpieť psychickými chorobami, čo im v konečnom dôsledku spôsobilo viac škody ako to, že neboli na vzduchu.
Opis patentu obsahoval nasledujúce informácie:
„Je dobre známe, že mnohí rodičia majú ťažkosti pri výchove svojich detí vo výškových budovách, ktoré nie sú navrhnuté úplne najlepším spôsobom z hľadiska ich zdravého životného štýlu.“
„Vzhľadom na tieto fakty, cieľom daného vynálezu je poskytnúť výrobok pre dojčatá a malé deti, ktoré možno nainštalovať na vonkajšiu stranu budovy. Dieťa tak môže byť umiestnené do daného produktu.“
Takýto neobvyklý opis spoločnosti na začiatku dvadsiateho storočia bol prijatý ako norma. V tom čase však zodpovedala úrovni jej vývoja.
Prečo rodičia stále súhlasili s tým, že dajú svoje deti do klietok? To, čo by sa dnes považovalo za nezodpovedné rodičovstvo sa kedysi bralo ako bežná vec. čo si myslíte vy o tomto nápade dávnej minulosti?
zdroj:ofigenno.com
