Ticho ako nová norma: čo dnes rozdeľuje kultúrnu scénu
V zákulisí divadiel a filmových štábov sa čoraz častejšie nehovorí o premiérach, ale o strachu. Nie otvorenom, dramatickom, skôr tichom a nenápadnom. Takom, ktorý sa prejavuje tým, že ľudia radšej mlčia. Práve tento pocit dnes podľa herečky Táne Pauhofovej formuje atmosféru v slovenskej kultúre viac než akékoľvek oficiálne rozhodnutia píše kokteil.azet.sk.
Herečka, ktorá dlhodobo pôsobí aj v Česku, hovorí o fenoméne, ktorý ju znepokojuje viac než samotné kroky štátu. „Naozaj zle sa vyrovnávam so sebanormalizáciou,“ priznala v rozhovore pre české médiá.
Nie rozhodnutia, ale reakcie na ne
Diskusia o kultúrnej politike sa v posledných mesiacoch často točí okolo konkrétnych krokov ministerstva. Pauhofová však upozorňuje na inú rovinu – reakciu spoločnosti.
Podľa nej nejde len o to, čo robí vláda, ale ako to prijímajú ľudia v jej okolí. Mlčanie kolegov, známych či priateľov vníma ako niečo, čo nečakala. A práve to považuje za najnebezpečnejšie.
Situáciu opisuje ako proces, v ktorom si spoločnosť postupne zvyká na veci, ktoré by pred časom vyvolali odpor. „Myslím, že sme v situácii, keď už nie je priestor diplomaticky čakať,“ hovorí.
Ministerstvo ako spor o podstatu umenia
Kritika smeruje aj priamo na adresu vedenia rezortu kultúry. Pauhofová nehovorí o jednotlivostiach, ale o princípe riadenia.
Podľa nej by mal rezort viesť človek, ktorý nastaví fungujúce procesy a umožní tvorcom slobodne pracovať. Namiesto toho vidí dôraz na ideológiu a hodnotenie samotného obsahu umenia.
„Naša pani ministerka si to poplietla s ideológiou. Jednoznačne sa vníma ako rozhodca vkusu,“ povedala na adresu Martiny Šimkovičovej.
V tejto súvislosti naráža aj na rozhodnutie súdu z decembra 2025, ktoré zakázalo bývalému riaditeľovi SND Matejovi Drličkovi verejne sa vyjadrovať o ministerke. Sama to komentovala s iróniou: „Zatiaľ môžem, ja nie som odsúdená.“
Politika ako príbeh neporaziteľnosti
Do kritiky zahrnula aj premiéra Roberta Fica, najmä jeho verejné vystupovanie po atentáte z 15. mája 2024 v Handlovej. Podľa nej zvolil stratégiu, ktorá nepripúšťa slabosť.
„Je to, ako keby kričal: ,Ja som Chuck Norris!,“ povedala. Tým poukázala na obraz neporaziteľnosti, ktorý podľa nej premiér vytvára.
Herečka zároveň zdôrazňuje, že priznať zraniteľnosť by nebolo slabosťou, ale naopak prejavom ľudskosti. Podľa jej slov ide o premárnenú príležitosť ukázať inú formu líderstva.
Kultúrna debata prekračuje hranice
Otvorené vyjadrenia slovenských umelcov už dávno nezostávajú len doma. O situácii hovoria aj v zahraničí, najmä v Česku, kde má časť z nich silné profesijné zázemie.
Nedávno na to upozornila aj režisérka Tereza Nvotová počas udeľovania cien Českej filmovej kritiky, keď vyhlásila, že premiér sa mstí umelcom.
Pauhofová patrí medzi tých, ktorí o dianí hovoria bez diplomatických obalov. Jej slová tak zapadajú do širšieho obrazu – kultúrnej scény, ktorá už nerieši len financovanie či projekty, ale aj vlastnú schopnosť ozvať sa.
