Ležal vo vojenskej nemocnici v Bratislave a liečil si problémy so sluchom. Za múrmi zariadenia bol v bezpečí. František Švidraň sa však rozhodol, že tam nezostane.
Počas prvej noci z nemocnice ušiel. Nezamieril domov, ale na územie ovládané povstalcami. O viac než osem desaťročí neskôr Slovensko prišlo o posledného žijúceho delostrelca, ktorý sa priamo zapojil do bojov Slovenského národného povstania. Zomrel vo veku nedožitých 104 rokov.
Bezpečie odmietol v rozhodujúcej chvíli
Švidraň sa narodil 21. júla 1922 v horehronskej Polomke. Do armády nastúpil v októbri 1942 k delostreleckému pluku v Topoľčanoch.
Keď v auguste 1944 vypuklo Povstanie, mohol zostať bokom. Ako pacient nemocnice mal možnosť vyhnúť sa bojom. Napriek tomu sa rozhodol pridať k odporu proti nacizmu.
Po úteku z Bratislavy sa dostal k 1. československej armáde na Slovensku, teda k ozbrojeným silám povstalcov.
V bojoch museli zničiť vlastné delo
Ako delostrelec bojoval pri Handlovej, Žiari nad Hronom, Jalnej, Banskej Štiavnici a Krupine. Povstalecké jednotky tam čelili nemeckému postupu aj výraznej presile.
Jeden moment si pamätal celý život. Pri ústupe do hôr musela jeho jednotka znehodnotiť vlastné delo. Ťažkú techniku nebolo možné odviezť a vojaci nechceli, aby padla do rúk nepriateľa.
Po potlačení organizovaného odporu sa cez Poľanu presunul na Horehronie. Ani tam nezostal nečinný. Partizánskym skupinám pomáhal s prieskumom terénu a zásobovaním.
Disciplínu si zachoval aj po vojne
Po skončení vojny vstúpil do bezpečnostných zložiek. Väčšinu kariéry spojil s dopravnou políciou. Neskôr sa stal náčelníkom dopravného inšpektorátu vo Zvolene a do dôchodku odišiel v hodnosti majora.
Prísny bol aj na seba. Nefajčil a nepil alkohol. Do práce dochádzal na bicykli a venoval sa volejbalu, kolkom aj plávaniu.
Na plaváreň chodil dokonca aj po dovŕšení 100 rokov. Pravidelné športovanie prerušil až pád na klzkej podlahe v roku 2023.
