Svet môže v najbližších mesiacoch zažiť teploty, ktoré sa o dve desaťročia môžu stať bežnou súčasťou klímy. Dôvodom je mimoriadne silný jav Super El Niño, ktorý podľa vedcov výrazne zvýši teploty na pevnine. Najhoršie následky pritom nemusia priniesť samotné rekordy na teplomeroch, ale ich dosah na ľudské zdravie.
Nová analýza Climate Impact Lab odhaduje, že od začiatku súčasného El Niña v júni 2026 do februára 2027 môže extrémne teplo súvisieť približne so 451-tisíc dodatočnými úmrtiami oproti bežnému roku píše Climate Impact Lab
Najbližších šesť mesiacov môže byť kritických
Číslo 451-tisíc sa objavilo aj v zahraničných médiách. LADbible ho spája s nasledujúcimi šiestimi mesiacmi, samotná vedecká analýza však uvádza presnejšie rozdelenie.
Od septembra 2026 do februára 2027 vedci odhadujú približne 239-tisíc dodatočných úmrtí, s neistotou približne ±11-tisíc. Hodnota 451-tisíc sa vzťahuje na prvých deväť mesiacov El Niña od júna informuje LADbible
Vedci očakávajú, že globálne teploty pevniny budú v najbližších mesiacoch približne o 1,2 °C vyššie než normálne. Počet mimoriadne horúcich dní má byť až o 44 % vyšší, než by sa očakávalo počas bežného roka.
Najväčšie riziko hrozí chudobnejším regiónom
Najsilnejšie následky sa podľa analýzy očakávajú v krajinách globálneho juhu. Len v oblasti Sahelu môže počas nasledujúcich šiestich mesiacov pribudnúť približne 66 800 úmrtí súvisiacich s horúčavami.
Najviac zasiahnutá má byť Nigéria, kde model odhaduje približne 31 400 dodatočných úmrtí. V Sudáne ide o 17 500 a v Nigeri o 10-tisíc.
Výrazný nárast vedci očakávajú aj v Indonézii, Indii a Brazílii. V juhovýchodnej Ázii má zvýšené teplo zasiahnuť aj Filipíny, Vietnam, Thajsko či Kambodžu.
Vedci hovoria o „pohľadnici z budúcnosti“
Na súčasnom El Niñu je podľa odborníkov znepokojujúce aj to, čo naznačuje o budúcnosti. Teploty, ktoré sú dnes považované za mimoriadne, by sa pri pokračujúcom otepľovaní mohli koncom 40. rokov tohto storočia približovať bežnému roku.
Autori však upozorňujú, že časť úmrtí sa dá stále odvrátiť. Pomôcť môžu skoré varovania pred horúčavami, chladiace centrá, dostupná pitná voda, ochrana ľudí pracujúcich vonku či posilnenie zdravotníckych kapacít.
Zdroj: Climate Impact Lab – 451,000 at Risk
