Jonathan a Shelby sú tými rodičmi, ktorí musia zvládnuť neskutočne ťažké situácie. Ich dvojročná dcérka menom Sophia mala dlhodobé problémy s dýchaním.
Prvotne si lekári mysleli, že ide o astmu, preto ju chceli otestovať na alergie. V jeden večer, ešte pred vykonaním spomínaných testov, dievčatko náhle prestalo dýchať. Skončilo sa to tým, že sanitka ju zobrala do nemocnice, kde odhalili pravú príčinu jej problémov.
Diagnóza bola T-bunkový lymfóm, čo je druh rakoviny lymfatických uzlín. Odvtedy, žilo toto malé dievčatko v nemocnici. Prešla si chemoterapiami a vážnou operáciou. Každý deň pri jej posteli boli aj jej rodičia, ktorým sa nemocnica stala druhým domovom.
Dni utekali a Shelby, po ťažkej noci pri detskej postieľke, sedela v rohu a trošku odpočívala. Po pár minútach sledovania sestričky, ktorá mala Sophie v ten deň na starosti, vzala do rúk zápisník a pero.
Začala si pozorne zapisovať všetko, videla. Po určitom čase svoje poznámky zverejnila na Facebooku.
„Vidím ťa. Cely deň sedím v kresle a pozerám na teba, hoci viem, že sa snažíš byť takmer neviditeľná. Skláňaš hlavu dole, keď moje dieťa plače. Uľavuješ mu od bôľov.
Vidím ako ťažko ti je, keď mu meníš obväzy alebo napichuješ ihlu. Za jeden deň častejšie používaš slovo prepáč než väčšina ľudí použije slovo ďakujem.
Vidím to množstvo darčekov, či náramkov, ktoré si dostala od detí o ktoré sa staráš. Ja viem ako veľmi ich miluješ. Vidím ako starostlivo moju dcéru prikrývaš paplónom a hladkáš ju po lysej hlávke.
Ako objímaš matky, ktoré sa dozvedeli zlé správy. Vidím ako aj napriek tomu, že nestíhaš, držíš za rúčku malé dieťa, ktorého rodič nemohol prísť do nemocnice.
Nadlho zabúdaš na vlastný život aby si sa venovala chorým či umierajúcim deťom. Každého vítaš s úsmevom, bez ohľadu na to kým je a čo mu je. Hoci Sophie nie je tvojou malou pacientkou, vždy sa opýtaš ako sa dnes má. Vždy, keď sa pýtaš na ňu, zaujímaš sa aj o mňa. Hoci nemáš čas, vždy ma vypočuješ.
Vidím ťa a všetci vidia tiež. Žiadne darčeky či poďakovania nedokážu opísať to ako veľmi si ťa vážime a ceníme. Bez teba by sa naše deti nemali tak, ako sa majú. Bez teba by sme boli bezmocní, lebo to ty ich denne zachraňuješ.”
Tento list je dokonalou formou poďakovania a upriamenia pozornosti na rozsah práce, aký vykonávajú zdravotné sestričky či lekárky. Rodičia dievčatka si nedávno vydýchli, keďže je Sophie v remisii. Spolu s nimi sa tešíme na ich návrat domov!
Zdroj: webniusy.com
