Prenáša sa ľahkosť rozhodovania o rozvode na ďalšie generácie? Štúdie neustále dokazujú, že deti rozvedených rodičov sa častejšie rozvádzajú, keď vstupujú do vlastného dospelého života, ale čo k tomu prispieva?
Prenáša sa náchylnosť k rozhodnutiu rozviesť sa z jednej generácie na druhú v dôsledku psychologických a sociálnych faktorov, ako je napríklad rodičovská imitácia?
Alebo je to dané génmi?
Nová štúdia vedcov z Virginia Commonwealth University v Richmonde v spolupráci s tímom z Lund University vo Švédsku sa prikláňa skôr k téze, že hlavnú úlohu pri tomto rozhodnutí zohrávajú gény.
Chceli sme zistiť, či adoptovaní ľudia, ktorých biologickí rodičia sa rozviedli, majú väčšiu pravdepodobnosť, že sa v dospelosti rozhodnú pre rozchod, alebo či sa preň rozhodnú deti, ktorých adoptívni rodičia sa rozhodli pre rozchod.
Analýza ukázala, že 19 715 ľudí malo podobnú rozvodovú históriu ako ich biologickí rodičia, a nie ako ich adoptívni rodičia. Keď sa vedci pokúsili štúdiu rozšíriť, výsledky jasne ukázali, že deti majú tendenciu kopírovať vzor svojich biologických rodičov bez ohľadu na to, kedy boli adoptované.
Autori štúdie tvrdia, že ide o presvedčivý dôkaz, že genetické faktory prispeli k medzigeneračnej náchylnosti rozhodnúť sa pre rozvod.
Profesorka Jessica Salvatore je sama prekvapená zisteniami a keď hovorí o význame štúdie, poukazuje na jej silné stránky a obmedzenia:
Predchádzajúce výskumy sa zameriavali na škodlivé účinky vyrastania v neúplnej rodine a na to, ako to ovplyvňuje stabilitu manželstva v neskoršom veku.
Pri realizácii tohto výskumu však vyvstal iný problém. Potomkovia rozvedených rodičov majú väčšiu tendenciu rozhodnúť sa pre rozchod, čo s najväčšou pravdepodobnosťou súvisí s génmi rozvedených rodičov a detí, a nie so skutočnosťou, že žijú v rozvrátenej rodine.
Autorka tiež pripúšťa, že existuje možnosť, že môže dôjsť k určitým výkyvom vo výsledkoch testov, keď biologickí rodičia a ich adoptované deti mali pred adopciou trvalý kontakt.
